Hádam najväčším hlavolamom pre učiteľa je prísť na spôsob, ako motivovať žiakov, ktorí sa vôbec nezaujímajú o slovenský jazyk. Aj kvôli tomu uzrela svetlo sveta jazyková súťaž „Učme sa hravo”.

Jej cieľom je, aby si žiaci obľúbili slovenčinu a pomocou zábavných úloh aby im nebola na ťarchu, ale príjemným trávením času.

Na tomto netradičnom zábavnom projekte sa zúčastnilo päť škôl: z Ďurky, Veňarca, Héhalomu, Níže a Netejča. Súťaž mala šesť kôl a prebiehala vo februári a v marci. Úlohy boli naozaj rozmanité: krížovky, hry so slovami, hľadanie kukučieho vajíčka, tajničky, atď. Žiaci si súťaž rýchlo obľúbili, očakávali pondelky, keďže sa vtedy rozdávali nové pracovné listy. Úlohy riešili naozaj svedomito a zaslúžili si odmenu.

10. a 11. júna sa riešitelia úloh a ich pedagógovia zúčastnili na dvojdňovom vlastivednom výlete v Sarvaši a v Békešskej Čabe, ktorý financovalo Slovenské osvetové centrum. Cieľom návštevy bolo oboznámiť žiakov s minulosťou a tradíciami Slovákov žijúcich na Dolnej zemi. Organizátorka súťaže a výletu, vedúca regionálneho kultúrneho strediska SOC v Jači, slovenčinárka Erika Zemenová Palečková nám pripravila vynikajúci a pestrý program. Po príchode do Sarvaša sme sa ubytovali v internáte slovenskej základnej školy. Po výdatnom obede nás čakala plavba loďou po Kereši. Mesto je očarujúce nielen pekným okolím, ale aj pozoruhodnosťami. Pozreli sme si nové Vodné divadlo, ktoré je naozaj jedinečné svojho druhu. Po večeri sme si zašportovali v areáli internátu a zúčastnili sa na zoznamovacom večere v klubovni.

Na druhý deň nás po raňajkách čakalo prekrásne múzeum Samuela Tešedíka. Historické pamiatky a stála expozícia z minulosti mesta sú inštalované v budove prvej poľnohospodárskej školy, ktorú založil S. Tešedík. Okrem týchto zaujímavostí sme si pozreli výstavu diel žiakov Základnej umeleckej školy v Sarvaši. Radi by sme ešte zotrvali v meste, ale čas veľmi rýchlo ubehol, na programe sme mali aj Békešskú Čabu. Tu sme si pozreli Dom slovenskej kultúry a slovenský oblastný dom. Je zaujímavé, aké zvyky a pravidlá mali naši predkovia. Hosťovská izba bola napríklad ozdobená podľa majetnosti pána domu, mal toľko fajok, koľko dobytka. Pri stole mohli sedieť jedine muži, ženy boli pri peci. Ohromilo nás najmä to, že všetky vystavené exponáty sú pravé.

Sarvaš a Békešská Čaba ponúkajú turistovi zaujímavosti, ktoré sú naozaj jedinečné. Je ich toľko, že za jeden deň si ich ťažko pozriete. Aj nás súril čas, preto sme sa vybrali na dlhú cestu domov. Dúfame, že v budúcnosti ešte zavítame do týchto prekrásnych miest. Veľmi pekne ďakujeme pani učiteľke E. Zemenovej Palečkovej a sprevádzajúcim pedagógom za vytrvalosť, za nádherný program a za možnosť zúčastniť sa na tejto fantastickej súťaži. Nikdy nezabudneme na tieto dva dni!

Atila Rusnák