V polovici júna sa v Nových Zámkoch uskutočnilo slávnostné vyhlásenie výsledkov jubilejného 20. ročníka súťaže Prečo mám rád slovenčinu, prečo mám rád Slovensko.

Slávnostný charakter jubilejného 20. ročníka súťaže podčiarkla aj prítomnosť prezidenta republiky Ivana Gašparoviča. Za Ministerstvo kultúry SR sa na podujatí zúčastnili štátny tajomník Ivan Sečík, generálna riaditeľka sekcie umenia a štátneho jazyka Janka Motyčková a riaditeľka odboru štátneho jazyka Elena Kačalová.

Prečo mám rád slovenčinu, prečo mám rád Slovensko je celoslovenská súťaž s medzinárodnou účasťou, v rámci ktorej žiaci základných a stredných škôl v literárnych prácach vyjadrujú svoj vzťah k slovenčine a Slovensku.

V bezprostrednej atmosfére hlava štátu a ďalší oficiálni hostia zatlieskali nielen „fujarovému kumštu“ Martina Babjaka, ako aj tradičným ľudovým piesňam, chytajúcich za srdce i dušu vari všetky generácie Slovákov, ale postupne aj vyznaniam súťažiacich žiakov z ich literárnych prác, ktoré z úst moderátorky slávnosti vyznievali ako čisté, pramenisté a radosťou pulzujúce potôčiky, zlievajúce sa postupne v mohutnú riavu hrdej, pyšnej, zdravo sebavedomej a vlastenectvom preniknutej novej generácie, velebiacej a chrániacej si svoj jazyk a slovenskosť vo všetkých ich rozmanitých tvorivých prejavoch.

Úprimný potlesk zaznel po prívete I. Gašparoviča, ktorý oslovil žiakov, pedagógov a hostí v lahodiacej harmónii myšlienok posolstiev štátnika s nadčasovým spoločenským nadhľadom s hĺbavou emotívnosťou, odkrývajúcou záhyby duše Slováka - vlastenca. I. Gašparovič pripomenul oceneným žiakom okrem iného aj to, že náš jazyk, naša slovenčina, je okrem spoločného dorozumievacieho a komunikatívneho atribútu aj významným nositeľom symbolu nášho samostatného Slovenska, jeho kultúrnych, duchovných a najmä ľudských odkazov a hodnôt. Podľa slov prezidenta SR my, Slováci, máme byť na čo pyšní: na taký malý národ, akým sme, bohatou históriou, ktorú nám môžu závidieť oveľa väčšie a ľudnatejšie štáty a národy, kultúrnymi pamätihodnosťami a cennými pamiatkami, dokumentujúcimi múdrosť, zručnosť a majstrovstvo Slovákov v rôznych dejinných obdobiach, nevraviac o výške intelektu, vzdelanosti a dôvtipu našich ľudí, zapísavších sa aj do spoločensko-kultúrneho či vedecko-ekonomického kontextu európskeho či celosvetového významu. Pre I. Gašparoviča bolo jeho posolstvo mladým ľuďom, vrátane ocenených Slovákov zo zahraničia, o to vzácnejšie, že im ho mohol sprostudkovať v ich prítomnosti v jubilujúcom ročníku súťaže, ktorý má identickú číslovku ako blížiace sa krásne 20. výročie vzniku samostatnej Slovenskej republiky.

Vyhlásenie najlepších v jubilejnom ročníku súťaže Prečo mám rád slovenčinu, prečo mám rád Slovensko príjemne spestril a vari do posledného miesta zaplnenú sálu Domu kultúry v Nových Zámkoch roztlieskal hodnotný kultúrny program.

Súťažné práce - 483 zo Slovenska a 91 zo zahraničia - boli rozdelené do štyroch kategórií. Posudzovalo ich päť odborných porôt zložených zo spisovateľov, jazykovedcov, odborných pedagogických pracovníkov a zástupcov vyhlasovateľov súťaže. Porotcovia udelili v každej kategórii Hlavnú cenu, Cenu poroty a Čestné uznanie, ale aj Osobitnú cenu poroty. Taktiež ocenili učiteľov a zúčastnené školy, a to podľa počtu a úrovne súťažných prác.

Zahraniční účastníci súťažili v 4. kategórii, ktorú zabezpečovala Matica slovenská a Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí. Do súťaže sa zapojilo 19 škôl zo slovenského zahraničia a hodnotilo sa 91 prác z piatich štátov: Chorvátska (základné školy v Iloku, Radoši, Osijeku, Višnjevci, Markovci, Našiciach, Josipovci), Maďarska (Slovenská ZŠ v Sarvaši), Rumunska (ZŠ Gemelčička-Salaj), Srbska (ZŠ Mladých pokolení v Kovačici, ZŠ Ľ. Štúra v Kysáči, ZŠ maršala Tita v Padine, ZŠ J. Kollára v Selenči, ZŠ J. Čmelíka v Starej Pazove, ZŠ 15.októbra v Pivnici, Gymnázium J. Kollára v Báčskom Petrovci) a z Ukrajiny (Špecializovaná všeobecná škola v Užhorode).

Obidvaja účastníci súťaže z Maďarska dostali čestné uznanie, za my Gyulovi Zsoltovi Bakovi a Barbare Kulíkovej zo Sarvaša aj touto cestou gratulujeme.

Jubilejný 20. ročník literárnej súťaže Prečo mám rád slovenčinu, prečo mám rád Slovensko, sa niesol v znamení okrúhlych pripomienok viacerých významných slovenských spisovateľov, národných buditeľov a spoločenských dejateľov: 250. výročia narodenia Antona Bernoláka (pôsobil v Nových Zámkoch ako farár od mája 1797 až do svojej smrti 15. januára 1813), 200. výročia narodenia Sama Chalupku, 190. výročia narodenia Jána Kalinčiaka, 160. výročia úmrtia Jána Kollára, 190. výročia narodenia Janka Kráľa, 120. výročia narodenia Štefana Krčméryho, 190. výročia narodenia Jána Palárika, 30. výročia úmrtia Mila Urbana, 155. výročia narodenia Terézie Vansovej a 200. výročia narodenia Jonáša Záborského.

Počas pobytu účastníkov súťaže a ich pedagógov prijal na pôde Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí jeho predseda Igor Furdík.

V prítomnosti svojich pedagógov si úspešní žiaci doširoka roztvorili úprimnosť svojich dotykov s Bratislavou a jej okolím počas necelých troch dní pobytu. Zážitkov mali za priehrštia a tak si nevedeli vynachváliť slávnosť v Nových Zámkoch, osviežujúcu zastávku v oáze starého mlyna v Kollárove, prechádzku starou Bratislavou, najmä však Deň otvorených dverí v Prezidentskom paláci, kde ich uchvátil nielen interiér historickej budovy, ale aj sprievodné podujatia v slávnostne dýchajúcej záhrade paláca s množstvom návštevníkov. A to mali v tom čase ešte v pláne plavbu loďou po Dunaji na starobylý Hrad Devín...

I. Furdík ocenil motiváciu i záujem slovenských detí zo zahraničia, vytvárajúcich v prostredí ich domovských krajín autentickú slovenskú jazykovú i kultúrnu subkultúru. V neformálnej debate im na príkladoch z histórie podporenej osobnosťami kultúrneho, literárneho i vedeckého života z prostredia, v ktorom žijú, ale aj súčasnosti, keď Slovensko ako jedna z mála krajín Európskej únie si napriek kríze dlhodobo udržiava ekonomický rast, názorne vyjadril posolstvo o tom, že ako Slováci majú byť na čo hrdí, čím sa pýšiť a neustále sa hlásiť k svojim slovenským koreňom. I. Furdík najmladšiu generáciu Slovákov žijúcich na Dolnej zemi ubezpečil, že aj napriek tomu, že „nie sme krajinou, ktorá má bane na zlato či v nej vytryskuje ropa“, sa vynasnaží vláda SR aj v budúcnosti v maximálne možnej miere finančne v rámci dotácií na projekty v pôsobnosti ÚSŽZ, ale aj ľudskými zdrojmi - či už prítomnosťou pedagógov v školách, kde sa vyučuje slovenčina, ale aj návštevami literátov, osobností kultúry a ďalších významných Slovákov v súčinnosti s ďalšími ministerstvami a inštitúciami, podporiť slovenských duch, jazyk a kultúru Slovákov v zahraničí.

Za prítomných pedagógov poďakoval za vrelé prijatie na pôde ÚSŽZ Radoslav Surový, dlhoročný učiteľ zo ZŠ v Kysáči, ktorý napriek zaslúženému dôchodku s nezištnou angažovanosťou pomáha rozvíjať a ďalej kultivovať povestný „slovenský ostrovček“ v srbskej Vojvodine. Vyzdvihol starostlivosť Slovenska ako ich pravlasti o túto mimoriadne významnú európsku súčasť slovenského zahraničia, pričom z vlastných skúseností vie veľmi dobre, ako najmä podporné projekty v oblasti vzdelávania v slovenskom jazyku, ako aj poznávania nádherných kútov Slovenska, sú pre vyrastajúcu generáciu dolnozemských Slovákov v mnohom určujúce v ich priamych kontaktoch so Slovenskom, ako aj v duchovnom uvedomovaní si a pestovaní slovenskosti a úprimného vzťahu k vlasti ich predkov.

Pri rozlúčke, keď I. Furdík každému z návštevníkov osobne poprial nielen veľa úspechov v prospech slovenskej veci v každom kúte, kam by len noha Slováka nevkročila, ale aj čo možno najčastejšie návraty mladých Dolnozemcov na Slovensko, si žiaci odniesli ako spomienku na milé stretnutie spomienkové darčeky ÚSŽZ, kým predsedu úradu potešil obraz, slovenských žiakov jednej zo škôl v Chorvátsku.

Literárnu súťaž žiakov základných a stredných škôl Prečo mám rád slovenčinu, prečo mám rád Slovensko vypísalo a jej garantom a organizátorom je viacero inštitúcií a organizácií: Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky, Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky, Štátny pedagogický ústav, SPN - Mladé letá, Matica slovenská, Vydavateľstvo Matice slovenskej, Spolok slovenských spisovateľov, Jazykovedný ústav Ľ. Štúra SAV a Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí.

(uszz.sk-ef)