Javisko Osvetového strediska Pétera Vajdu 21. júna zdobilo lietadlo ťahajúce veľký vejúci farebný nápis Prázdniny. Slovenská základná škola v Sarvaši ním dávala na vedomie, že sa opäť prišla rozlúčiť s odchádzajúcim školským rokom.

Hľadisko bolo plné detí, ktoré so zvedavým očakávaním zrkadliacim sa im v očiach napäto čakali na slávnostné otvorenie programu.

Program uviedli žiaci Dora Acsaiová a Dávid Springel, ktorí odovzdali slovo pani riaditeľke Zuzane Medveďovej. Pani riaditeľka v úvode privítala predsedníčku nadácie školy Annu Frankovú, učiteľky Eriku Szigetiovú, Agátu Szakácsovú, Alžbetu Sebedínsku a hosťujúcu učiteľku Dagmar Králikovú, ktoré týmto školským rokom ukončili svoje pôsobenie v Slovenskej základnej škole v Sarvaši.

Ďalej pani riaditeľka privítala poslanca Samosprávy Békešskej župy Ferenca Závodu, manželku bývalého riaditeľa školy Jána Folytána, ktorá má záštitu nad jeho nadáciou, Zuzanu Folytánovú, predsedu Rady rodičov Bélu Kincsesiho, zástupcov Rady rodičov Martu Deákovú a Jána Boháka, policajného patróna školy Sándora Darvasa, vedúceho šachového krúžku Lajosa Patkóa a vedúceho školského citarového krúžku Jána Galáta.

Pani riaditeľka poďakovala hosťujúcej učiteľke zo Slovenska Dagmar Králikovej za prácu, ktorú odviedla počas štvorročného pôsobenia, ocenila jej prínos pre slovenskú školu a odovzdala jej slovo. Pani učiteľka sa s prítomnými zhromaždenými rozlúčila slovami Dalailámu: „Prvým krokom na ceste k šťastiu je učenie sa. Nevedomosť je zdrojom nenávisti. Zbavíme sa jej tým, že si ju uvedomíme.“

Poďakovala sa za pekné chvíle prežité v pedagogickom kolektíve a vyjadrila presvedčenie, že sa jej podarilo zapáliť aspoň zopár plamienkov túžby po znalostiach slovenského jazyka.

Následne pani riaditeľka prečítala list predsedu Celoštátnej slovenskej samosprávy pána Jána Fuzika, v ktorom sa poďakoval škole za vynikajúce výchovno-vzdelávacie výsledky a vyzdvihol úlohu školy, ktorá nesie zodpovednosť za výchovu nielen pre budúcnosť, ale aj za pestovanie a zachovanie národnostných tradícií. Na pleciach školy leží aj zodpovednosť za budúcnosť Slovákov v Maďarsku. Poprial žiakom a pedagógom SZŠ krásne prežitie letných prázdnin.

Slovo vystriedal spev a scénka žiakov školského spevokolu, oblečených v pestrom letnom odeve, navodiacich prázdninovú atmosféru a letnú náladu.

Básňou o vyznaní pre pani učiteľku sa pedagógom za prácu poďakovali žiačky Enikő Czinkoczká a Viktória Vargová.

Pani riaditeľka vo svojom príhovore zhodnotila celoročnú prácu žiakov a pedagógov. Rekapitulovala úlohy, ktoré kolektív v školskom roku 2011/2012 splnil. Medzi množstvom akcií, ktoré v škole i mimo nej prebehli, spomenula i medzinárodný projekt Comenius, nakoľko slovenská škola bola hostiteľom žiakov a pedagógov do projektu zapojených krajín z Poľska, Turecka a Slovenska. Na jeseň Turecko hostilo dvoch žiakov školy a pani učiteľku Máriu Gerőovú.

Na slávnostnom zhromaždení boli ocenení mnohí žiaci. Z celkového počtu 365 žiakov školy 16 prevzali riaditeľskú pochvalu za vynikajúce učebné výsledky a reprezentáciu školy. Trieda 1.C získala putovný pohár školského časopisu Ozveny za úspešné riešenie jeho úloh. Víťazný pohár za reprezentáciu v šachu prevzala žiačka Fanny Franková. Najlepšia citaristka školského citarového krúžku Nelli Strehovská dostala od vedúceho krúžku pána Jána Galáta ním vyrobenú citaru. Žiaci, ktorí prevzali mnohé iné ocenenia, či už za vzdelávacie výsledky a reprezentáciu školy úplne zaplnili pódium.

Posledné poďakovania pani riaditeľky patrili členkám pedagogického zboru, ktoré odchodom do dôchodku naplnili svoje poslanie v SZŠ a hosťujúcej učiteľke, končiacej obdobie pôsobenia, na ktorú ju vyslalo Ministerstvo školstva SR.

Pani Dagmar Králikovej sa poďakovala za stopy, ktoré zanechala v inštitúcii v podobe veľkej úspešnosti žiakov pri získaní jazykovej skúšky zo slovenčiny a za činnosť pri tvorbe publikácie Ozveny času vydanej pri príležitosti 60. výročia školy.

Pani Alžbete Sebedínskej patrilo poďakovanie za 38-ročnú prácu v škole, ktorá vykonávala funkciu vedúcej žiackeho domova. Svoje profesionálne a ľudské kvality potvrdila odvedenou prácou a svojimi skutkami.

Tam, kde bol smiech a dobrá nálada, tam nikdy nechýbala Erika Szigetiová, ktorá vďaka svojej kreativite bola garantom veľkolepej a nápaditej výzdoby všetkých kultúrnych programov školy, ktoré sa odohrávali či už v priestoroch inštitúcie, alebo v osvetovom stredisku. Keď sa konal benefičný bál, pod jej rukami sa školský dvor zmenil buď na kasíno, alebo ho osídlili šarkany a draci.

Pani Agáta Szakácsová, pôsobiaca v žiackom domove, nahrádzala deťom matku. Každý večer im čítala rozprávky, utrela uronené slzy smútku za rodičmi, zmerala teplotu a schladila rozpálené čelo. Robila všetko preto, aby sa deti v žiackom domove cítili čo najlepšie. O tom, že sa jej to podarilo, svedčila jej objímajúca materinská náruč plná detí, pri každodennom zvítaní.

Pani riaditeľka popriala všetkým odchádzajúcim kolegyniam veľa šťastia do budúcnosti a radosti zo svojich blízkych, ktorým môžu počas dôchodkového obdobia venovať viac času.

Záver kultúrneho programu vygradoval púšťaním papierových lietadielok, ktoré boli metaforou prenesenia sa na prázdniny a pre žiakov končiacich školu aj do života.

Bol to úspešný rok, v ktorom sa veľa pracovalo, o čom svedčili aj dosiahnuté výsledky a úspechy. Kolektív všetkých zamestnancov a žiakov Slovenskej základnej školy v Sarvaši je ako jedna veľká firma, ktorá produkuje kvalitu a zvyšuje svoj spoločenský kredit. Touto kvalitou sa však neuspokojuje natrvalo, ale kladie si stále vyššie nároky a ciele. Jej produktom je Človek, pripravený pre budúcnosť, schopný uspokojovať stúpajúce nároky a potreby dnešnej spoločnosti.

Dana Lukáčiková