Predpokladám, že ešte nikto nevidel na lavici obžalovaných hrášok či inú zeleninu. Navyše tak, že ho do súdnej siene dovedie kat. Také niečo sa môže stať pravdepodobne len v rozprávkach. Nuž a tam, kde je divadelný tábor, sú aj rozprávky.

Hrášok ako hlavný hrdina? Spomínajte... Pamätáte sa na Princeznú na hrášku? V Bystrej sme mali navyše dve princezné: okrem tej zo známej ľudovej rozprávky ešte jednu, ale tá sa narodila, vlastne ešte sa len má narodiť, v paneláku...

Nepredbiehajme však udalosti. S hráškom v putách a dievčatkom, ktoré sa predčasne stratilo svojím rodičom, sa do začiatku tohoročného divadelného tábora, ktorý Slovenské divadlo Vertigo zorganizovalo v Hoteli Biela medvedica v Bystrej od 25. júna do 1. júla, nestretli zrejme ani jeho účastníci. Veľmi dobré podmienky, ktoré na tento druh odborného tábora ponúka toto ubytovacie zariadenie, sme mali možnosť využiť aj v minulom roku, nuž a ak k tomu pripočítame krásne prostredie Nízkych Tatier, zeleň od výmyslu sveta a vôňu húb, ihličia a blízkeho potoka, niet čudo, že sme sa sem po roku opäť vrátili.

Biela medvedica (mimochodom, domáci nás dosť vystrašili príhodami o medveďoch, ktoré sa tento rok na Slovensku veľmi rozmnožili a sú jednoducho drzé, pretože idú čoraz bližšie k ľuďom, takže by sme nemali ísť hlboko do lesa) nás tento rok nečakala najvľúdnejšie. Pršalo a bolo o niekoľko stupňov menej ako v Budapešti, keď sme ráno opustili. Dobrú náladu žiakov národnostných škôl z Budapešti, Békešskej Čaby, Kétšoproňu, Sarvaša, Slovenského Komlóša a Nadlaku (odtiaľto pricestovali deti do tábora na základe medzinárodnej dohody už po štvrtý raz) to však veľmi neovplyvnilo a ich nekonečná energia prešla aj na sprevádzajúce učiteľky: Aniku Laurinyeczovú z Békešskej Čaby, Miroslavu Kovácsovú z Budapešti, Máriu Mravíkovú a Martu Dekrétovú zo Sarvaša, Annu Ondrejovú zo Slovenského Komlóša, Mariána Berciho z Nadlaku, ba aj na pisateľku týchto riadkov. Ako z vyššie uvedeného vyplýva, v tábore boli zastúpené „stálice” slovenského detského divadla v Maďarsku, školy, ktoré sa sem pravidelne vracajú, Kéšoproň po niekoľkoročnej prestávke. Deti, ktoré sa na ňom zúčastnili v začiatkoch jeho organizovania, sú už možno sami rodičia a k divadelným rozprávkam sa vracajú len v spomienkach...

Práca, pretože divadelný tábor nie je len o hrách a oddychu, ale predovšetkým o práci, presnejšie o skúškach, nacvičovaní, pripravovaní divadelného predstavenia, sa začala už v prvý večer, keď odborní lektori tábora oboznámili jeho účastníkov s rozprávkami, ktoré by chceli previesť na javisko. Nuž a deti, ktorých bolo dokopy 45, sa museli rozhodnúť, či budú skúšať rozprávku o Princeznej na hrášku, ktorá v tábore dostala názov Hrachovka, alebo modernú rozprávku Pnceznička, ktorá vznikla voľne na motívy rozprávky Jána Uličianskeho Malá princezná. Tú prvú pre potreby tábora pripravil veľký kamarát detí Peter Hudák, vedúci púchovského detského divadelného tábora Ochotníček, ktorý, mimochodom, založila ďalšia lektorka tábora, teta Elenka - Elena Bakošová. Ju zase zaujala Uličianskeho rozprávka. Peter Hudák bol s nami v tábore po prvý raz pred tromi rokmi a my sa môžeme len tešiť tomu, že sme ho našli, pretože jeho prístup k deťom a práci je naozaj láskavý. Deti mu jeho otvorenosť a dobromyseľnosť stokrát vracajú (nezakrývajme skutočnosť: niekedy to trošku využívajú a potom aj Peter sprísni zrak...). Tete Elenke aj v tomto roku pomáhal pedagóg a hudobný skladateľ pán profesor Belo Felix, ujo Belo, ktorý opäť raz - ako inak? - zložil k predstaveniu Princeznička veľmi pekné pesničky.

Peter Hudák vlastne spojil dva príbehy - povesť o Jurajovi Jánošíkovi a už spomenutú rozprávku o princeznej na hrášku. Dostávame sa tiež k súdu, ktorý sme spomenuli na začiatku. Hrášok totiž odsúdia za to, že sa dostal, teda, že bol hodený pod nohy slávnemu národnému hrdinovi Jurajovi Jánošíkovi. Advokát na jeho obhajobu porozpráva príbeh kráľovstva, ktoré vlastne hrášok zachránil: princ si nevedel vybrať princeznú, až kým do zámku prišla dievčina, ktorá si pýtala nocľah. Pod siedmimi (ôsmimi? desiatimi?) vankúšmi bol malý hrášok (no, nedostal sa tam celkom náhodou, položili ho ta dvorné dámy). Princezná mala strašnú noc, pretože ju niečo veľmi tlačilo. Natoľko citlivé sú len princezné... Princ si našiel nevestu, kráľovstvo bolo zachránené a hrášok oslobodený.

Či pán spisovateľ zachráni dieťa, ktoré sa svojím rodičom „predčasne stratilo”? Môžeme len dúfať, že áno. Obyvatelia istého paneláku sa v jedno ráno stretnú s malým dievčatkom, ktoré dovtedy nepoznali. Patrí medzi nich aj pán spisovateľ, s ktorým dievčatko cestuje vo výťahu. Keď prezradí svoju túžbu vyjsť na deviate poschodie, pán spisovateľ sa začuduje, veď tam býva len on a mladí manželia, ktorí čakajú svoje prvé dieťa... Dievčatko sa postupne oboznamuje s obyvateľmi paneláka a zisťuje, že svet je aj pekný, aj škaredý, že nie všetci ľudia sú milí a pozitívne naladení a uvedomí si, že ono zatiaľ potrebuje predovšetkým svoju mamu!

Ak predstavenie skupiny Petra Hudáka bolo skôr hravé a vtipné, predstavenie druhej skupiny bolo vážnejšie a miestami veru dojemné! Treba povedať, že hoci možno na začiatku nie všetky deti pochopili podstatu príbehov a spôsob, ako sa dopracovať k výsledku, postupom času si na priebeh skúšok zvykli, „dostali sa” do rozprávok a svojich postáv a aktívne spolupracovali. Veľmi potešujúca je takpovediac hudobná spolupráca, veď v oboch predstaveniach je prítomná „živá” hudba, sprostredkovaná deťmi!

Napriek tomu, že divadelný tábor je predovšetkým zameraný na skúšky, ktoré trvajú priemerne 6-7 hodín denne, nech si nikto nemyslí, že chúdence deti tu od rána do večera len tvrdo pracujú. Samozrejme, majú aj voľný čas, kedy sa môžu do vôle vyblázniť (kedy inak ako v čase popoludňajšieho odpočinku?), pobehať si, poprechádzať sa, zahrať sa na izbách, odísť s fľaškami k neďalekému prameňu pitnej vody, do obchodu v dedine (čo je, mimochodom, tiež pekná prechádzka), na neďaleké Tále... Nechýbal ani tradičný výlet - tento rok na hrad v Slovenskej Ľupči, ktorý po rokoch znovu sprístupnili verejnosti - a na chvíľku do blízkej Banskej Bystrice. Deti využili (niektoré aj viackrát) krásny bazén a wellnes-centrum v susednom hoteli...

Nuž ale divadelný tábor je predsa len predovšetkým o tom, že sa tu pripravujú predstavenia, ktoré sa aj majú zahrať, veď nejde len o proces prípravy, ale aj o ukázanie jeho výsledku či výsledkov! Premiéra predstavení sa konala v šiesty deň tábora, v sobotu poobede. Deti sa maximálne sústredili a vydali zo seba naozaj všetko, aj to, čo v nich bolo dovtedy skryté... Prispela k tomu prítomnosť kopy detí z tábora, ktorý sa začal práve v ten deň v susednej chate, niekoľko maličkých divákov priamo z Bytrej a v neposlednom rade povzbudzovanie kamarátov z druhej divadelnej skupiny, potlesk a skandovanie. Po slávnostnom zhodnotení a ukončení tábora nasledoval ďalší veľmi milý darček pre dospelých: Kto čo vie, v našom prípade nie súťaž, ale prehliadka spevu, tanca a recitácie... Deti si potom naozaj zaslúžili už „tradičnú” diskotéku, na ktorej sa mohli vyskákať, vyblázniť a v dobrej nálade pomyslene položiť bodku za tohoročným divadelným táborom.

Ak sme do tábora prichádzali v daždi, odchádzali sme kúpajúc sa v lúčoch teplého tatranského slnka. To už sme vedeli, čo nás čaká doma... Tropické horúčavy. Myslím na maličkú dedinku Bystrú, kde horúčavy trošku zmierňuje prítomnosť hôr a vidím Hrášok, Princa, Princezné, Dvorné dámy, Dievčatko, Učiteľky, Spisovateľa, Reportérov, Hudobníkov, všetkých obyvateľov Kráľovstva a Paneláku a teším sa, že som sa s nimi stretla.

(do)