Dňa 14. júna sa v čabianskej slovenskej škole úspešne naplnilo poslanie školy ako výchovno-vzdelávacej inštitúcie.

Za mojich študentských čias to bolo jednoduchšie, veď na základnej škole sme okrem klasických predmetov mali i výchovy. Milovala som tie predmety. Dodnes si z pracovného vyučovania pamätám technológiu výroby záhradného kolíka, dreveného rámčeka na obraz, vešiaka… Ten môj kolík si odslúžil v rodičovskej záhrade pekných pár rokov, kým nezhnil. V 7. ročníku pribudla špecifická príprava dievčat, nebol to útok na feminizmus či emancipáciu, hoci sme tam boli samé dievčatá. Naučili sme sa základy všetkého, čo má dobrá gazdinka vedieť - varili sme, šili, vyšívali, plietli… Pád z bicykla ma na dopravnej výchove posunul do roly chodca, ktorý tiež musí rešpektovať pravidlá cestnej premávky. Toto všetko sa čabianskej slovenskej škole podarilo vtesnať do jedného dňa.

Ráno sa nieslo v znamení príprav. Najmladší žiaci jazdou zručnosti na bicykli dokázali triednym učiteľkám, že zvládnu 17 km cyklotúru bez akýchkoľvek problémov. O 8.30 sa pod vedením pani učiteľky Libušky pustili do boja s horúčavou a kilometrami. V tom čase sa na malom dvore začala šíriť vôňa horiaceho dreva. To si druhý stupeň a gymnazisti zakladali ohne pod kotlíky. Nechcite vedieť, aké vône šteklili nos, keď sa tie kotlíky začali napĺňať. Neopísateľné... Ani nie o dve hodiny som sa vyzbrojená lyžicou pustila do koštovky. Dala som si perkelt s tarhoňou, kurací paprikáš, zemiakový paprikáš, cestoviny so syrom a kečupom, perkelt so zemiakmi, čínu i penne na tri spôsoby. Už vtedy som tušila, že to porota nebude mať ľahké.

Hodnotenie sa nieslo pod heslom jeme nielen ústami, ale aj očami. V priebehu pár minút sa obyčajný školský dvor zmenil na gazdovský dvor, domácu kuchyňu, nefalšovanú čínsku či taliansku reštauráciu s pôvodnou obsluhou a atmosférou. (Niekoľko originálnych nápadov na stolovanie v prírode nájdete na fotografiách.) Porota v zložení pani riaditeľka, pani kuchárka a pani učiteľka 1. stupňa mala veľmi náročnú úlohu. Nakoniec rozhodla. Na základnej škole sa víťazom stal kurací paprikáš 6. triedy a cenu za originalitu (aj za množstvo) si odniesli siedmaci. Na gymnáziu si ceny rozdelili druháci (talianska kuchyňa, hlavná cena) a tretiaci (orientálna kuchyňa, mimoriadna cena). Po vyhlásení výsledkov nastali hody. Pripojili sa i futbalové družstvá, ktoré mali zaujímavé zloženie. Boli mixom malých i veľkých futbalistov a v troch mužstvách boli i dievčatá.

Takto dobre napapkaní sme sa zúčastnili na školskej olympiáde prvostupniarov. Ale len ako fanúšikovia! Žiaci prvého stupňa sa po návrate z túry rýchlo posilnili, rozdelili do vekovo zmiešaných družstiev a odštartovali tvrdý, no férový zápas o prvenstvo. Olympiáda mala len jednu disciplínu - viacboj. Na každom stanovišti museli všetci zvládnuť stanovené úlohy, nik z mužstva sa nemohol ulievať. Rozmýšľali, hádzali, skladali, triafali i nosom pracovali. No len skúste preniesť zápalkovú škatuľku z nosa na nos bez pomoci rúk?! Nie je všetko také ľahké, ako sa zdá.

Dokonale sme sa pripravili na letné prázdniny. Užime si ich v takej dobrej nálade a s množstvom priateľov ako tento deň.

Z. Benková