Kde bolo tam bolo…, v jednu peknú jesennú stredu nadišla dlho očakávaná chvíľa, keď sme šli skoro ráno autobusom na výlet. Už aj cesta autobusom bola veľmi zaujímavá, lebo maturanti pripravili vtipné úlohy pre deviatakov. Po celej ceste sme sa váľali od smiechu.

Prvé mesto, v ktorom sme sa zastavili, bola Kremnica. Čo sme hľadali v Kremnici? Pravdaže, peniaze! A tak sme išli do mincovne. Sprievodkyňa nám predstavila Mincovňu, dozvedeli sme sa zaujímavosti o histórii peňazí, o razení mincí a mohli sme to vidieť na vlastné oči. Toľko peňazí sme ešte nikdy v živote nevideli! V mincovni práve razili arménske a paraguajské mince a bolo ich tam viac ako sto kilogramov! Druhá „stanica” bol Zvolenský hrad, tu sme videli zbierku starých uhorských a inonárodných oltárov, sôch a malieb. Po dvojhodinovej návšteve zámku sme cestovali ďalej do Banskej Bystrice.

Tam sme navštívili Matejov dom Stredoslovenského múzea. Je to azda najkrajšia expozícia o histórii mesta, remesiel, zbraní, šperkov, na troch poschodiach. Zbrane sme smeli brať i do rúk. Videli sme erby, vypočuli sme si zaujímavé legendy. Po návšteve Matejovho domu sme sa ubytovali. Spali sme v Študentskom domove Univerzity Mateja Bela. Tam sme dostali výbornú večeru a raňajky. Po večeri sme išli do mesta trochu sa zabaviť a na izbe sme so zábavou pokračovali. Pri kofole sme sa rozprávali do noci. A tak sa skončil prvý deň.

Po výdatných raňajkách sme išli do Harmaneckej jaskyne. Bola to dosť namáhavá cesta – 50 minút hore kopcom – cez les a ešte k tomu pešo! Za to sme boli odmenení krásnym výhľadom na okolité hory. Po prehliadke jaskyne sme sa stavili v Banskej Štiavnici. Navštívili sme Banské múzeum v prírode. Oblečení do plášťov a chránení prilbami sme absolvovali s baterkami v rukách túru pod zemou, v banskej šachte. Sprievodca múzea, bývalý baník, nám rozprával o histórii baníctva, o ťažkom živote baníkov, o namáhavej robote a o tom, že kedysi baníci zriedkakedy videli svetlo dňa, lebo robili pod zemou.

Po „prechádzke” po šachte sme si kúpili občerstvenie na cestu domov. Všetci sme sa cítili výborne. Už teraz sa tešíme na ďalší výlet. Iba naši maturanti boli trošku smutní, lebo vedia, že to bol pravdepodobne ich posledný výlet na našom gymnáziu.

Barbara Boldogová, žiačka budapeštianskeho slovenského gymnázia

Foto: Katarína Kollárová