V malebnej dedinke, niekoľko kilometrov od Nízkych Tatier, sa z mora vynorila malá morská víla. Túžila po tom, aby spoznala, aký je život na vytúženej a zakázanej zemi, aby zistila, čo to znamená, mať nesmrteľnú dušu, aby získala lásku princa.

Divadelný tábor po sedemnásty raz

K tomu, aby sa jej to podarilo, jej pomohol nielen jej duchovný otec, pán Hans Christian Andersen, ale takisto dobrá víla divadelných táborov teta Elenka Bakošová, ktorá pôvodnú rozprávku veľkého dánskeho rozprávkara upravila pre potreby našich detí, pričom ako vždy myslela aj na to, aby predstavenie „divadelne“ a jazykovo zvládli. A ako vždy, telefonicky, telegraficky a elektronicky bola v kontakte s pánom profesorom Belom Felixom z Banskej Bystrice, ujom Belom, „dvorným“ skladateľom našich divadelných táborov. Dohadovala sa s ním o svojich predstavách, o tom, akú pesničku by mala spievať víla, jej sestry, čarodejnica, ryby a rybičky, korytnačky, princezná, dvorania alebo princ. A melódie sú to veru krásne... Za sedemnásť rokov, presne, od roku 1993, pre nás ujo Belo zložil vyše sto pesničiek! Mnohé z nich ožili aj v predstaveniach na Slovensku, ale premiérovali ich naše deti! A mnohé z nich sa dostali do učebníc, a takto žijú ďalej, nielen v našich predstaveniach.

Malá morská víla teda túžila dostať sa na svet - a aj sa jej to podarilo, ale na oplátku musela čarodejnici, ktorá to všetko “vybavila“, podarovať svoj hlas. A keďže princ, do ktorého sa morská víla zaľúbila, si nedopatrením zobral inú, naša malá pätnásťročná víla sa už nikdy nevrátila k svojim blízkym, nezískala nesmrteľnú dušu, premenila sa, tak ako všetky morské víly, na morskú penu... Smutný koniec, ktorý vohnal slzy do očí divákov... Ale nepredbiehajme udalosti, pretože okrem toho, že Osrblie zalialo more, sa tu ťahala repa. Áno, tá z Rozprávky o repe.