Vôňa farby, čistota a novota vyžaruje z budovy Materskej školy Zlatá brána v podpilíšskom Číve. V septembri tu otvorili skupinu jasličkárov, kde sa hrá cez deň 7-10 detí vo veku do troch rokov. S iniciatívou prišla vedúca učiteľka Mária Voderacká, ktorá našla oporu u vedenia obce, hlavne u starostky Márie Nagyovej. Počas našej návštevy deti si ešte len privykali na jasle.

Takže v nových priestoroch bolo počuť skôr plač ako smiech, ale pani učiteľky nás uspokojili, že je to len chvíľkový stav. Deti rady chodia do jasličiek a rodičia sa tešia tejto možnosti. Je to pre nich veľká pomoc, veď sa takto môžu vrátiť na svoje pracoviská. Predpisy pre vytvorenie inštitúcie sú veľmi prísne, ale Čívanom sa podarilo uskutočniť svoj sen. V oddelenej časti budovy je pre najmenších veľká trieda, v ktorej je vydelená časť pre postieľky. Zvlášť museli vybudovať kúpeľňu a prezliekareň so skrinkami. Rodičia prinášajú plienky, krémy, posteľnú bielizeň a šaty pre svoje deti. O hračky a o jedlo sa postará inštitúcia. Obedy priváža podnikateľ z blízkeho Jászfalu, ktorý zabezpečuje aj stravu pre škôlkárov, žiakov základnej školy a dôchodcov. Strava pre najmenších je najdrahšia, lebo jedia viackrát denne rôzne druhy jedál. Vedúca materskej školy si kvôli jasličkám znovu sadla do školských lavíc. Ako vedúca učiteľka aj ona musí absolvovať dvojročné opatrovateľské štúdium. Školu navštevuje spolu s jednou opatrovateľkou. Podľa plánov budú aj v jasliach slovenské zamestnania. M. Voderacká bude s deťmi raz, dvakrát týždenne a bude s nimi spievať, učiť ich riekanky.

Vytvorenie jasličiek v hodnote 3 milióny forintov financovala samospráva z vlastných zdrojov, na zariadenie získala milión forintov v súbehu. Predtým, ako sa dala do práce, rozoslala obyvateľom osady dotazníky, aby zistila, či majú záujem o jasle. Čívanom sa nápad zapáčil a podporili ho. Prevádzková doba v jasliach je rovnaká ako v škôlke: 6.30 hod. do 17.00 hodiny.

Kvôli zriadeniu jasieľ museli obetovať telocvičňu a ambulanciu detskej lekárky a logopedičky. V bývalej telocvični museli špeciálnu podlahu zakryť. Deti chodia po hrubom koberci a vedia, že na podlahu musia dávať pozor.

V čívskej materskej škole je inak neustále prítomné zachovávanie tradícií. A to nielen počas slovenských zamestnaní, ale aj bežne. V každej izbe je vystavený miestny ľudový kroj, ktorý je tak súčasťou každodenného života detí. Podobne ako úžitkové predmety, z ktorých pripravili učiteľky výstavku. V materskej škole pracuje sedem pedagógov vrátane vedúcej, v jasliach dve opatrovateľky a jedna pomocníčka.

Pre škôlkarov pripravujú učiteľky vždy zaujímavý program. Ročne absolvujú dva výlety: jarný a jesenný, keď zavítajú do múzea, zoologickej záhrady či bábkového divadla, ale pozrú si aj miestne pamätihodnosti, ako je dedinské múzeum a pivnice, kde sa zoznamujú s miestnymi tradíciami. Škôlkári spestrujú program obecných slávností predvedením detských hier a piesní. Najmenší obyvatelia Čívu môžu aj športovať: plávať, osvojovať si japonské bojové umenie kempo alebo hrať futbal. Majú aj niekoľko spoločných programov pre rodičov a rodiny. Pred väčšími sviatkami pre nich pani učiteľky organizujú tvorivé dielne.

(ef)