Slovensko, kde sa k znalosti aspoň jedného cudzieho jazyka prihlásilo až 92,4 percenta opýtaných vo veku od 25 do 64 rokov, sa v rebríčku umiestnilo na štvrtej priečke, v kategórii „dva alebo viac cudzích jazykov” bolo dokonca druhé za Slovinskom. Pravda, Slováci ako znalosť cudzieho jazyka mohli uviesť aj češtinu, čo Česi v prípade slovenčiny nemohli. Aj bez tejto výhody by sa však Slováci ukázali ako jazykovo podstatne zdatnejší než Maďari, ktorí majú v kolónke „jeden cudzí jazyk” takmer štvornásobne nižší údaj ako Slovensko v kategórii „dva alebo viac cudzích jazykov”. Obrovské zaostávanie Maďarov najlepšie vidieť pri porovnaní s druhým najslabším - Portugalskom. Kým tam si iba s materčinou musí vystačiť 51,3 percenta ľudí, v Maďarsku až 74,8 percenta. „Jedným z dôvodov týchto zarmucujúcich štatistických výsledkov Maďarska je naša jazyková izolácia. Poliak sa ľahšie naučí po rusky, Holanďan po anglicky, Slovák rozumie češtine a naopak,” povedal pre Népszabadság predseda Združenia jazykových škôl Tamás Légrádi. „Faktom však zostáva, že v Maďarsku ani veľká časť mladej generácie nehovorí cudzou rečou,” dodal.

Striebornú medailu si vyslúžili Slováci za to, koľko cudzích rečí ovládajú. Druhú priečku im prisúdil prieskum Európskej únie. Odborníci však upozorňujú, že si treba zložiť ružové okuliare. V „speakovaní” či „sprechovaní” nie sú Slováci nijaké hviezdy. Podľa prieskumu európskeho štatistického úradu Eurostat má Slovensko až 68 percent ľudí od 25 do 64 rokov, ktorí hovoria dvoma a viac jazykmi. S týmto výsledkom sa Slováci zaradili hneď za Slovincov spomedzi 23 hodnotených štátov. Háčik je však v tom, že Slováci si mohli počítať aj češtinu. Čechom však slovenčinu do dotazníkov nepovolili písať. Skončili na desiatej priečke. Slovensko uspelo aj v ďalšej kategórii. Z 26 posudzovaných krajín sa prepracovalo medzi šesticu tých, ktorých študenti stredných škôl sa učia dve či viac cudzích rečí. Podľa viceprezidentky Slovenskej asociácie učiteľov angličtiny Jany Bérešovej absolventi stredných škôl v jazykoch zaostávajú. „Nemajú dostatočne osvojené stratégie jednotlivých rečových zručností, čítajú slovo po slove, prekladajú slovo za slovom. Majú strach z hovorenia,” povedala Bérešová, ktorá učí na Trnavskej univerzite. Stredoškoláci väčšinou riešia medzery v cudzích jazykoch krátko pred maturitou, keď vyhľadajú doučovania a kurzy. „Mnohí k nám prichádzajú práve preto, že v školách je nedostatočná výučba. Stredné odborné školy sú na tom horšie ako gymnáziá,” uviedla riaditeľka Centra jazykov Akadémie vzdelávania Eva Ryderová. Za nedostatky podľa Bérešovej nemožno viniť iba školu. Tvrdí, že by pomohlo, keby Slovensko prebralo stratégiu škandinávskych krajín, kde sa filmy nedabujú, ale vysielajú sa v origináli s titulkami. „Každý, kto chce ovládať cudzí jazyk, musí byť danému jazyku čo najviac vystavený, pretože si ho osvojuje prirodzene,” zdôvodňuje Bérešová. V slovenských základných a stredných školách dominuje výučba angličtiny a nemčiny. V menšej miere sa učí ruština, francúzština, taliančina a španielčina.