Slovák zo Šariša priekopník šľachtenia viniča v Uhorsku

Dejiny viniča siahajú veľmi ďaleko do geologickej minulosti. Svedčia o tom fosilné zvyšky listov viniča a odtlačky listov, ktoré sa našli z obdobia vrchnej kriedy aj na Slovensku - Vyšnom Skálniku, Močiari pri Banskej Štiavnici a Bystričke v Turci.

Z rozhrania treťohôr a štvrtohôr sa dokonca našlo semienko viniča v gemerskej Hajnáčke. V štvrtohorách vytlačili ľadovce neustálym ochladzovaním vinič na juh. Viacnásobný posun ľadovcov rozčlenil súvislé pásmo divého viniča na lokality a tým spôsobil v rôznych podmienkach vývoja vznik rôznych druhov rodu Vitis. Donedávna prevládal medzi odborníkmi názor, že vzhľadom na to, že v rímskej ríši dosiahlo vinohradníctvo vysokú úroveň, vraj légie cisára Marca Aurélia - Proba boli prvými priekopníkmi pestovania viniča v strednej Európe a tým aj na Slovensku. Dnes túto teóriu viacerí historici zaoberajúci sa problematikou vinohradníctva vyvracajú, ale na druhej strane pritom zdôrazňujú, že dlhodobou prítomnosťou Rimanov sa pestovanie viniča hroznorodého a výroba vína v Karpatskej kotline rozšírila.

O začiatkoch vinohradníctva na Slovensku približne z obdobia 6. a 7. storočia pred Kr. svedčia napríklad archeologické nálezy vinohradníckych nožov a hlinenej nádoby na víno na vrchu Molpír v Malých Karpatoch. To je dôkaz, že légie cisára Proba (276 - 282 po Kr.) mohli vinohradníctvo na Slovensku takmer po tisícročí iba zintenzívniť a skultúrniť. Vinohradníctvo a vinárstvo na Slovensku nadobudlo významnejší rozvoj príchodom sv. Cyrila a sv. Metoda, ktorí okrem vierouky priniesli na územie Slovenska aj nové poznatky o pestovaní viniča a výrobe vína. Potom neskôr rozvoj vinohradníctva na Slovensku bol v roku 1241 prerušený vpádom Tatárov, kedy väčšia časť viníc bola zničená. Príchodom kolonistov z Nemecka a Talianska sa podarilo vinohrady zavčasu obnoviť a do konca 15. storočia sa plochy viníc udržali a tak zostali až do konca 19. storočia. Kým v západnej časti Slovenska bola a je od začiatku najvýznamnejšia Malokarpatská vinohradnícka oblasť, na východe Slovenska to bola a je Tokajská podhorská vinohradnícka oblasť. Neďaleko od tejto východnej vinohradníckej oblasti v blízkosti Sabinova, v terajšom prešovskom okrese v malej dedinke Mošurov, sa 22. februára 1838 narodila najvýznamnejšia osobnosť v šľachtení viniča hroznorodého v Uhorsku, Slovák Ján Matiász, pôvodným priezviskom Matis. Jeho otec Ján Matis a matka Mária, rod. Hajdúková v Mošurove ako vtedy takmer všetci obyvatelia obce roľníčili. Ján Matiász mal mladšieho brata Jozefa, ktorý bol tiež šľachtiteľom viniča v Michalovciach. Dedina Mošurov, kde Ján Matiász získal základné vzdelanie, leží v severovýchodnej časti Šarišskej vrchoviny a doline potoka Mošurovka. V čase jeho narodenia mal Mošurov iba 22 domov a 185 obyvateľov a z nich sa v rokoch 1880 - 1910 niekoľko rodín vysťahovalo za prácou do USA. A tak keď po rozpade monarchie a vzniku Československa bolo v roku 1919 sčítanie ľudu, v Mošurove žilo vtedy 130 obyvateľov, všetko slovenskej národnosti, ktorí sa zaoberali poľnohospodárstvom a ovocinárstvom. Ján Matiász strednú školu absolvoval v Prešove a potom sa zapísal na kňazský seminár. Už v prvom ročníku si to rozmyslel a zapísal sa v Košiciach na právnickú akadémiu, ale ani tú nedokončil. Aj napriek neukončenému štúdiu musel mať dobré vedomosti a schopnosti, keď sa roku 1860 stal najskôr pisárom Abovskej župy v Košiciach a onedlho aj hlavným tajomníkom župana.

Roľnícky pôvod a mladosť prežitá v malej dedine, kde sa darilo ovocinárstvu, ale vzhľadom na polohu Mošurova nie vinohradníctvu, ho napokon priviedlo k tomu, že mu učarila práca s hroznom a vínom. Už pri nástupe za tajomníka župana sa roku 1863 začal popri svojej úradníckej práci zaoberať vinohradníctvom. Je obdivuhodné, že popri práci roku 1866 založil prvú zbierku odrôd viniča a neskôr po zakúpení vyše hektára vinice na Červenom brehu v Košiciach začal sa venovať odbornému šľachteniu viniča. Zhromažďoval odrody z celej Európy, sledoval ich rast a zistenia starostlivo zaznamenával. V priebehu niekoľkých rokov vysadil vo vinici 500 odrôd s 1 600 obchodnými názvami, z ktorých mnohé boli francúzskeho pôvodu. V roku 1873 vydal tlačou cenník odrôd Hornouhorskej škôlky viniča, v ktorom opísal a ponúkal 231 odrôd, z ktorých bolo 163 stolových. V tom istom roku s najlepšími výpestkami svojej zbierky, v črepníkovom vysadení, po prvý raz sa zúčastnil na svetovej výstave vo Viedni. Domov si odniesol zlatú medailu za kolekciu 100 francúzskych a anglických odrôd hrozna. Potom sa každoročne zúčastňoval na ďalších výstavách. V roku 1874 vystavoval vo Veľkom Varadíne (Oradea) a v tom istom roku v Petrohrade bol vyznamenaný cenou za najväčšiu kolekciu odrôd stolového hrozna. Vynikajúce výsledky a ocenenia šľachtiteľskej práce Jána Matiásza našli veľký ohlas aj za hranicami Uhorska. Napríklad ruský cár mu ponúkol miesto hlavného vinohradníka vo svojich vinohradoch na Kryme. Slovák zo Šariša však túto ako aj ďalšie ponuky neprijal a vydal sa vlastnou cestou. Šľachtiteľstvo ho tak opantalo, že úradnícka práca bola pre neho už druhoradou. Roku 1880, keď jeho rodáci začali odchádzať za prácou na americký kontinent, on už ako zanietený vinohradník a šľachtiteľ sa rozhodol pre vinohradníctvo v Tokaji. V tejto už vtedy svetoznámej vinohradníckej a vinárskej oblasti, v mestečku Mád, si zakúpil bezmála trojhektárovú vinicu a presťahoval sa pod Tokajské vrchy s celou rodinou, aby sa tak naplno mohol venovať svojej záľube a novému povolaniu.

Keď došlo k zmene vlastníctva tokajských viníc vo Viničkách a novými vlastníkmi sa stali postupne od 19. storočia Andrássyovci, za správcu vinohradníckej stanice v roku 1881 získal gróf Július Andrássy už vtedy široko ďaleko známeho vinohradníka - šľachtiteľa Jána Matiásza. Svojej funkcie sa ujal práve v časoch, keď sa v Uhorsku nezadržateľne šírila skazonosná choroba viniča - fyloxéra. Dostupné formy ochrany boli málo účinné a tak hľadal svojím príznačným výskumným prístupom spôsoby, ako tejto chorobe najlepšie čeliť. Po deviatich rokoch pôsobenia vo Viničkách sa rozhodol, že proti fyloxére sa pokúsi bojovať zmenou pôdnych a agrotechnických podmienok. V roku 1890 si kúpil najprv 10 hektárov a následne ďalších 18 hektárov plochy imúnnych pieskov pri Kecskeméte, ktoré vysadil sadenicami viniča z miestnej osady a originálnymi francúzskymi odrodami. V tomto období sa vybral aj na výskumnú cestu do Francúzska za účelom vyšľachtenia stolových odrôd hrozna. Najväčšiu plochu však vysadil vlastnými vyšľachtenými odrodami z Mádu a hlavne z pôsobiska na Andrássyovských viniciach vo Viničkách. Keď si v roku 1900 na tejto výskumnej základni pri Kecskeméte dostavali dom, prestal na toto miesto dochádzať a ako vyše šesťdesiatročný sa tam usadil natrvalo. Po takmer dvadsaťročnej správcovskej službe v tokajských andrássyovských viniciach zostávajúcu časť svojho tvorivého a plodného života pri Kecskeméte venoval neúnavnej práci v zápase s fyloxérou. Výsledkom bolo rozšírenie pestovania viniča na dovtedy nehostinnej rozsiahlej ploche dolnozemských imúnnych pieskov takmer o polovicu. Výsledky jeho práce dali podnet na využitie rovnakých plôch imúnnych pieskov aj v iných oblastiach medzi Dunajom a Tisou. Z jeho šľachtiteľskej základne sa takto ročne medzi Dunajom a Tisou vysadilo 800 tisíc až milión sadeníc viniča. Z tohto obdobia na výstave v Hamburgu roku 1897 získal hlavnú štátnu cenu a v tom istom roku aj prvú cenu v Paríži, na svetovej výstave. Hneď na začiatku 20. storočia, roku 1901, získal ocenenie v Bruseli. Významné úspechy dosiahol Ján Matiász krížením domácich a zahraničných odrôd. V tomto smere mu pomáhal brat Jozef, zberateľ odrôd viniča v Michalovciach, ktorý mu privážal rôzne odrody zo zahraničia, s ktorými Ján Matiász vykonával kríženie viniča. Výsledkom tejto genetickej práce boli kvalitné a proti chorobám odolné plody jednotlivých odrôd, ktoré našli uplatnenie aj za hranicami Uhorska. Počas svojho života vyšľachtil okolo 3 500 odrôd viniča, z ktorých vybral, zhodnotil a pre prax odporučil 180. Medzi nimi nechýbajú napríklad odrody s názvom Triumf Jána Matiásza, Perla Kečkemétu, Poklad Kečkemétu, Kráska Ceglédu a v roku 1916 ním posledná vyšľachtená odroda Kráľovná vinohradov. Je až neuveriteľné, že sa ešte dnes z jeho vyšľachtených odrôd pestuje 67 a z nich 12 vo svete, a to od Kalifornie až po Krym. Šesť ním vyšľachtených odrôd je v Maďarsku v zozname povolených odrôd, ktoré sa pestujú približne na výmere 2 000 hektárov. Mnohé odrody sú kmeňovým materiálom viníc v Rumunsku, Srbsku, Bulharsku, Francúzsku a Rusku. Odhaduje sa, že jeho stolové odrody sa vo svetovom vinohradníctve pestujú na ploche až 12 tisíc hektárov, ale väčší význam ako ich výmera je ich zastúpenie vo svetovom sortimente stolových odrôd. Tento rodom Slovák sa zaslúžil nielen o rozvoj uhorského, ale aj svetového vinohradníctva. Dosvedčuje to aj fakt, že meno tohto Slováka zo Šariša figuruje vo všetkých významných ampelografiách sveta. Ján Matiász zomrel 3. decembra 1921 v Kecskeméte. Na počesť tohto priekopníka šľachtenia viniča v Uhorsku je na jeho bývalej výskumnej základni pri Kecskeméte zriadená vinohradnícka muzeálna expozícia.

Ján Jančovic