Bratislava ● Sviatok mladého vína na Martina

V dňoch 9. až 11. novembra samospráva Bratislavy už po tretí raz pripravila pre Bratislavčanov „sviatok“, ktorý je oslavou výsledkov úsilia vinárov a pripomienkou sviatku sv. Martina, patróna Bratislavy.

Posilňovanie historického vedomia Bratislavčanov o vlastných tradíciách, spolupatričnosť Bratislavy s Malokarpatským vinárskym regiónom, propagácia práce podnikateľov v oblasti vinárstva a typickej gastronómie - to sú základné myšlienky „Sviatku mladého vína“.

Tretí ročník tohto podujatia sa začal slávnostným požehnaním vína v kaplnke sv. Ladislava v Primaciálnom paláci. Na pódium na Primaciálnom námestí vystúpil primátor Bratislavy Andrej Ďurkovský spolu so starostami mestských obvodov a oficiálne otvoril 3. ročník Sviatku mladého vína prednesením zdravice mladému vínu.

Po slávnostnom otvorení tribúna ožila vystúpeniami tanečných a speváckych, prevažne ľudových súborov z Bratislavy a blízkeho okolia. Na Primaciálnom námestí a na nádvorí Starej radnice bolo umiestnených 16 stánkov, kde ponúkali víno, husacinu, lokše, guláš, pagáčiky, medovníčky, perníky a podobné koláčiky, ale aj keramiku, či iné suveníry. A veru, tu sa prechádzalo najviac záujemcov. Každý chcel vychutnať lokše s husacou masťou, pečienkou, alebo iba s makom. Za najkrajší stánok sme označili stánok hosťov zo Slovenského Grobu, ktorí si priniesli so sebou aj upečenú hus. Víno sa nielen ochutnávalo, ale bolo najlepšou ochranou proti silnému vetru vo varenej podobe. Ak sa niekto už dosýta najedol husacích špecialít a vypil si aj pohár mladého vína, ešte stále ho čakali ďalšie atrakcie na Hviezdoslavovom námestí, ktoré bsadili remeselníci. Tkaniny, výrobky z prútia, alebo nástroje vyrezané z dreva, to všetko ste našli v ten deň v Bratislave.

V kultúrnom programe vystúpili folklórne skupiny Vajnorský okrášľovací spolok, Dopravár, Hájenka, Poleno, Ekonóm, tanečný súbor H&T, Trávniček, Dolina, poprocková skupina Shine, či folková skupina Lipa a mnoho ďalších účinkujúcich.

Predaj produkcie vína súkromných osôb, tzv. výčap pod viechou, bol bežný už v dobe rímskeho vinohradníctva a vinárstva. Najstaršia písomná zmienka o výčape vína pochádza od spisovateľa Publicia Lochia Syra z roku 45 pred Kristom. V Uhorsku bolo právo výčapu pôvodne kráľovským právom, ale privilégiom Ondreja III. z roku 1291 prešlo toto právo na mesto a jeho obyvateľov. Najstarší štatút, ktorý upravoval voľný predaj vína, je známy z roku 1497. V 16. storočí zaviedli tzv. Bannzeit, teda obdobie, keď malo mesto vyhradené právo čapovať víno. Samo mesto Bratislava vlastnilo pivnice na výčap z mestských viníc, čomu slúžili podjazd Starej radnice, pivnice vo františkánskom kláštore a v „apoštolskej“ pivnici v Zelenom dome, kde boli uložené sudy s najkvalitnejším vínom. Na sudových dnách boli rezbárske portréty 12 apoštolov, dvanásty sud - sud Judášov - bol naplnený najlepším a najsilnejším vínom. Každý rok na sv. Martina (11. novembra) tam chodil richtár spolu s ostatnými predstaviteľmi mesta ochutnávať nové vína.

(ef-it)