Korbáčiky cez hranice ● Vďaka nim poznajú v MR slovenské syry

Slovenský syr netreba v Maďarsku predstavovať. Netreba predstaviť jeho kvalitu, jeho chuť, vôňu, ale ani možnosti. O bryndzi niet pochýb, že je slovenská, i keď si tak potichučky môžeme priznať, že pochádza pravdepodobne z Rumunska.

Vyrába sa z ovčieho a kravského syra, ktoré zase pochádzajú zo slovenských oviec a tie sa pasú na slovenských pasienkoch. Bryndza je jeden z najznámejších slovenských výrobkov, ktorý je navyše chránený zemepisným označením Slovenská bryndza. Podobné označenie získali aj dva typické slovenské syry - parenica a oštiepok. Oštiepok bol nedávno predmetom sporov so susedným Poľskom. Syrová vojna medzi Slovenskou republikou a Poľskou republikou pre registráciu poľského syra oscypek sa konať nebude. Pri výrobe týchto dvoch syrov sa totiž uvádza 10 zásadných skutočností, ktoré dokazujú, že ide o dva celkom rozdielne výrobky. Do poľského oscypka sa napríklad pridáva maximálne 40 % kravského mlieka, kým do slovenského oštiepku maximálne 80 %. V Poľsku je dovolená iba ručná výroba oscypka, kým slovenský oštiepok sa môže vyrábať aj mechanicky. V Poľsku sa syr údi výlučne na salašoch, na Slovensku je dovolené aj údenie v oddelených miestnostiach.

Parenicu poznajú vo väčšine našich domácností, májová bryndza už nie je novinkou a korbáčiky sa tiež pomaličky presťahujú aj do maďarských chladničiek. Za tieto výrobky (resp. výrobky spoločnosti Agrofarma) môžeme ďakovať firme Szami 2003, s.r.o., ktorá ich dováža zo Slovenska. S jej zakladateľkou a vedúcou Helenou Blaškovičovou sme sa rozprávali o skúsenostiach, o chutiach a vôňach a o všeličom, čo sa týka syrov.

„Náhodou som sa k tomu dostala,“ začína rozprávať rodáčka z Tešedíkova, ktorá sa začiatkom deväťdesiatych rokov rozhodla, že keďže ovláda nielen slovenčinu, ale aj maďarčinu, založí si firmu. Ako zamestnankyňa dovážala zeleninu, z ktorej nechceli v Maďarsku prevziať cesnak, ktorý preto vysušili a predali vtedajšiemu najväčšiemu exportérovi: Skále. Tam sa ju spýtali, keď je zo Slovenska, či by nevedela doviezť bryndzu. Po jej kladnej odpovedi nechýbalo veľa k založeniu vlastnej firmy.

Z výrobkov, ktoré vyváža, má najradšej bryndzu, a to surovú. Maďarskí konzumenti si za krátky čas obľúbili nielen parenicu, ale aj korbáčiky. Svoje výrobky dodáva spoločnosť do všetkých veľkých maďarských nákupných sietí.

Ich spolupráca so slovenskou spoločnosťou Agrofarma bola viac než jednoznačná. Pani Blaškovičová tvrdí, že niet lepšej bryndze, ako práve tá ich, ktorá získala aj maďarských konzumentov. Svedčia o tom čísla, veď podľa výpovede vedúcej mesačný obrat spoločnosti Szami 2003 so sídlom v Martonvásári presahuje 100 miliónov forintov.

Vo vzájomnom slovensko-maďarskom obchode s potravinárskymi výrobkami si v rámci slovenského exportu do Maďarska udržiava vedúce postavenie bryndza a mliečne syry. Tieto komodity sú zároveň jedinými slovenskými potravinárskymi výrobkami, ktoré sa vo väčších množstvách vyvážajú do Maďarska. Výrobky roznášajú vlastnými vozidlami, podľa potreby aj trikrát do týždňa. Za jednotnú kvalitu služby slúži aj systém HACCP, ktorý zaviedli v roku 2004. Samozrejme, život sa nezastavil, pani Blaškovičová nám prezradila, že plánujú rozšíriť dovoz slovenských syrových produktov do viacerých maďarských obchodov. Ako hovorí, vďaka vybudovanej logistike si môžu dovoliť dovoz menšej dávky pre niektoré obchody, ktoré sa boja kvôli cenám. Lebo musíme uznať, že za dobrú kvalitu treba aj zaplatiť. Gazdovská parenica má predsa inú chuť, ako nejaká lacná napodobnenina. Zároveň plánujú aj otvorenie vlastnej predajne v hlavnom meste. Čisto slovenská firma s piatimi maďarskými zamestnancami a dvomi majiteľmi dováža výrobky Agrofarmy, ale pre korbáčiky si založili vlastnú firmu Blaškovič s.r.o. v Senici. Do tajov tejto čisto slovenskej syrovej špecialite nás zaviedol vedúci firmy Ladislav Blaškovič: „Korbáčiky sa vyrábajú z tej istej suroviny ako eidam. Je to vlastne parený syr, ktorý sa tepelne spracováva do nití, v tej forme sa potom zapletá. Predtým však ju ešte čaká soľný kúpeľ. Celý proces prebehne ručne,“ tvrdí majiteľ firmy, ktorý rád robí korbáčiky. Jedna pracovná sila (väčšinou žena) vyrobí za jednu smenu neuveriteľných 12 kíl syrovej špeciality. Ako sme sa dozvedeli od L. Blaškoviča, kilogram korbáčikov vyjde zo 100 kusov. Ich rozmer nikdy nie je rovnaký, pohybuje sa medzi 10 a 12 centimetrami. Jedine hrúbka je daná, keďže vojky, čiže syrové nite, preženú cez mlynček, ktorý ich pripraví na mieru. Majiteľ tvrdí, že najlepší korbáčik je čerstvý neúdený, s chlebom, zeleninou a vínom.

(ef)