Správny krok vo vhodný čas ● O  zavedení eura na Slovensku

V prítomnosti predstaviteľov diplomatických zborov, vedúcich osobností maďarského finančného sektora a hospodárskeho života, ako aj zástupcov slovenskej menšiny v Maďarsku informoval guvernér Národnej banky Slovenska (NBS) Ivan Šramko o skúsenostiach zavedenia eura na Slovensku.

Veľvyslanec Juraj Migaš vo svojom príhovore, ktorým privítal hostí v Slovenskom inštitúte v Budapešti, upriamil pozornosť na fakt, že vstup Slovenska do eurozóny, ku ktorému došlo takmer päť rokov po jeho vstupe do EÚ, nebol náhodný. Ako povedal Ivan Šramko, k hladkému zavedeniu spoločnej európskej meny prispel aj konsenzus medzi politickými stranami v tejto veci. Stratégia prijatia eura bola schválená v roku 2003. Existovali obavy zo zvýšenia inflácie a prebiehali diskusie o tom, ako to ovplyvní takú malú a otvorenú ekonomiku ako je slovenská. V rokoch 2007-2008 sa podarilo nastoliť rovnováhu a zvýšiť produktivitu ekonomiky, na máj 2008 boli splnené kritériá vstupu do eurozóny (Maastrichtské kritériá) a Slovensko sa 1. januárom 2009 mohlo stať 16. členom eurozóny. Spoločnosť nakoniec pozitívne prijala výhodný konverzný kurz (30,1260 Sk/euro). Spoločná mena prináša v praktickom živote veľa zjednodušení: uľahčuje platobný styk, umožňuje lepšie porovnanie cien a odstraňuje kurzové riziko. Nepriamou výhodou podľa šéfa NBS je zvýšenie priamych kapitálových investícií, čo súvisí s dôverou investorov, o čom svedčí aj zlepšenie ratingového zaradenia SR. Ivan Šramko hodnotil zavedenie spoločnej európskej meny ako úspech celej krajiny, pričom o jeho dôležitosti sa v čase finančnej krízy presvedčilo aj obyvateľstvo.

O skúsenostiach bankového sektora informovala prítomných Elena Kohútiková zo Všeobecnej úverovej banky, ktorá je druhou najväčšou bankou na Slovensku. Ako povedala, príprava finančného sektoru na prechod na euro trvala dva a po tri roky a náklady na prechod činili približne 20 miliónov eur. Súčasťou prípravy bankového sektora bolo aj informovanie bánk o scenári. Už 2-3 roky pred zavedením eura sa obstarával bankový softvér a približne rok pred zavedením sa začalo zásobovanie bánk hotovosťou. V tomto období sa 70-80 % sektoru zaoberalo prechodom na euro, vrátane prípravy zamestnancov bánk, aby dokázali informovať klientov. Vďaka dôkladnej príprave 1. januára 2009 30 minút po polnoci už boli k dispozícii informácie, že všetky bankomaty fungujú, teda vydávajú eurá. Banky potrebovali 3-4 dni, aby v zmenených podmienkach dokázali plniť všetky svoje funkcie. Prvých 10 dní väčšina občanov platila v korunách, ale po tomto termíne už 90 % percent klientov platilo eurami. E. Kohútiková, ktorá sa ako bývalá viceguvernérka NBS podieľala na príprave zavedenia eura, bola tiež toho názoru, že skutočnosť, že k zavedeniu novej meny došlo v ťažkých časoch finančnej krízy, priniesla väčšiu podporu obyvateľstva. Vo svojej odpovedi na otázku z radov obecenstva, aké ponaučenia môžu vyplývať pre Maďarsko z ich skúseností, Ivan Šramko poukázal na dôležitosť politického konsenzu. Za nevyhnutný označil aj dôveryhodný konsolidačný plán na zníženie deficitu a dosiahnutie inflačných cieľov.

Alžbeta Račková

My a euro

Anketa so slovenskými občanmi

PhDr. Zuzana Vičanová (novinárka, Bratislava):

Osobne som rada, že SR zaviedla euro, ale v podstate ma radosťou „nakazila“ dcéra Saša, ktorá pomerne často navštevuje priateľku v Nice, ich lýceá majú veľmi intenzívne kontakty. Často chodíme s dcérou do Rakúska, aj to je teraz jednoduchšie, v podstate už nejestvujú žiadne prekážky. Horšie to prijala moja 83-ročná mama, ktorá dobre nevidí a najmä malé jedno- a dvojcentovky jej robia problémy. Hlavne, aby sa nezvyšovali ceny a je jedno, či v korunách alebo v euro.

Ing. Ivan Moskalenko (podnikateľ, Rusko):

So zavedením eura som maximálne spokojný. Trochu problémy ešte máme asi mnohí s tým, že si nevieme hneď premietnuť súčasné ceny do niekdajších slovenských korún. Ceny sa ešte celý rok budú zobrazovať na cenovkách aj v korunách, ale to človek akosi nevníma, keď napr. kupuje mäso a je ho 1,450 kg - to je už ťažšie prerátať. Ale moja rodina doma v Rusku mi trochu zavedenie eura závidí.

Ing. Tibor Mikuš (predseda Trnavského samosprávneho kraja):

Slovensko urobilo ďalší veľký krok zavedením spoločnej európskej meny. Príprava na zavedenie bola veľmi zodpovedná, kvalitná, oslovila všetkých občanov, nezabudlo sa ani napr. na nevidiacich, starších ľudí či Rómov - pre tieto skupiny mala zoznamovacia kampaň svoje špecifiká. Myslím, že postupne si na euro zvykneme a nebudeme mať žiadne problémy s jeho používaním.

Slavomír Havel (nástrojár, Kysucké Nové Mesto):

Mne je v podstate jedno, či je euro, koruna alebo americký dolár. U nás na Kysuciach je stále menej práce, pracujeme 4 dni v týždni a ako sme mali málo v korunách, máme málo v euro a psychologicky sa to zdá, že je to skutočne pár peňazí - 300 euro, skúste z toho žiť.

Rastislav Ertel (nezamestnaný, Prievidza):

Pracoval som v galantskom Samsungu, znižovali stavy zamestnancov a tak som prišiel o prácu. Stihol som v euro dostať jedinú výplatu, aj to mizernú. A teraz budem dostávať mizernú podporu v nezamestnanosti. Asi odídem do Prahy, kde to euro ešte nemajú.

Timur Tutaški (robotník, Košice):

Ja som z Tadžikistanu a myslím, že pre Slovensko je euro dobrá vec. Možno, že Slovákom sa to nepáči, ale ja sa na to pozerám z toho pohľadu, že u nás doma je veľká chudoba a mnohí moji krajania, ako aj ja, hľadáme prácu v zahraničí. Euro je pevná mena a keď posielam manželke a dcérke euro, doma im to veľmi pomôže.

JUDr. Milan Blažej (advokát, Banská Bystrica):

Mne euro nevadí, vadí mi ale zdražovanie, ktoré eufemisticky nazvali zaokrúhľovanie cien. U zubára som už „zaokrúhlene“ platil za jednu plombu namiesto niekdajších 500 korún rovných 20 euro. Viem, že aj ministerstvo zdravotníctva robilo na zubárov „bu bu bu“, ale tí si aj tak robia čo chcú. Ako asi každý v tomto štáte.

Martin Cudziš (úradník, Bratislava):

Nedávno som sa vrátil z Veľkej Británie, kde som pracoval na letisku ako upratovač. Pozoroval som, ako hodnota libry klesá a ako euro silnie. Často cestujem k priateľom do Nemecka, brata mám v Rakúsku, preto som rád, že už nemusím meniť slovenské koruny na eurá. Pracujem v Sociálnej poisťovni, takže tam nám zavedenie euromeny spôsobilo nemalé hlavybolenie pri prepočítavaní dôchodkov, sociálnych dávok a pod., ale zvládli sme to a myslím, že naši klienti žiadne problémy nepoznali a nemali.

Rudolf Burget (dôchodca, Žilina):

Mne by to bolo jedno, veď už som prežil niekoľko československých aj slovenských mien, ale hnevá ma, že to všade využili na nenápadné zvýšenie cien. V potravinách, v drogérii, v kaviarni... Taxíky zdraželi tiež, správca našej bytovky už poslal zvýšené ceny za služby, spojené s bývaním... Vláda tvrdila, že na to dá pozor, urobila si Cenovú radu vlády, ale všetko to boli len slová a život je o inom. My, starí dôchodcovia, sme na to doplatili.

PhDr. Magdaléna Sedláčková (úradníčka, Bratislava):

Myslím si, že Slovensko si malo zachovať svoju menu, veď sme ju len nedávno, po rozdelení Československa v roku 1993 zaviedli a tak povediac, sme ju, občania Slovenska, spoločne „vypiplali z plienok“ na jednu z rešpektovaných európskych mien. Nemali sme sa jej zbaviť, alebo o tom mali rozhodovať občania v referende. Myslím, že kvôli spoločnej mene Slovensko ešte viac pociťuje a obávam sa, že ešte len pocíti hrozivé dôsledky svetovej finančnej krízy.

Lenka Klačková (pracovníčka PR agentúry, Sereď):

Jednoznačne som za, všetkými dvadsiatimi. Vnímam, že moji rodičia, predsa len už starší, možno euromene nie celkom dôverujú, ale mladá generácia nemá žiadny problém. Pomaly každý druhý deň nakupujeme s priateľom v Rakúsku, preto je pre nás euro proste super vec.

Pre Ľudové noviny

Braňo Janík