S cieľom dohodnúť spoluprácu na realizácii štvrtého Dolnozemského jarmoku sa v Úrade pre Slovákov žijúcich v zahraničí (ÚSŽZ) stretli predstavitelia Slovákov z Maďarska, Rumunska a Srbska.

Dolnozemský jarmok sa prvýkrát konal v roku 2008 v Békešskej Čabe, keď jeho ideová tvorkyňa Anna Ištvánová zoskupila početných účastníkov z Maďarska, Rumunska a Srbska s cieľom predstaviť väčšinovému obyvateľstvu mesta kultúrne tradície, najmä gastronómiu, staré remeslá a duchovnú kultúru dolnozemských Slovákov. Šlo o spoločný projekt Slovákov z týchto troch krajín a ústrednou myšlienkou bolo sťahovať sa každoročne do iného štátu. Druhý ročník jarmoku sa konal v roku 2009 v Báčskom Petrovci, v rámci Slovenských národných slávností a tretí v rumunskom Nadlaku.

Myšlienku uzavrieť prvý cyklus jarmoku v Bratislave podporil Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí na čele s novým predsedom Milanom Vetrákom. Prvá prípravná schôdza sa uskutočnila 11. apríla v ÚSŽZ. Účastníci stretnutia sa dohodli, že ústredným organizátorom akcie bude ÚSŽZ a spoluorganizátormi partnerské inštitúcie z Rumunska, Srbska a Maďarska, ktoré sa aj doteraz podieľali na organizácii tohto podujatia. Čabiansku organizáciu Slovákov na schôdzi zastupovala riaditeľka Domu slovenskej kultúry Anna Ištvánová, ktorá bude aj hlavnou koordinátorkou pre tri krajiny. Za Demokratický zväz Čechov a Slovákov v Rumunsku sa rokovania zúčastnil Pavel Hlásnik, Národnostnú radu slovenskej národnostnej menšiny zo Srbska Vladimír Valentík a Ladislav Čáni a Ústav kultúry vojvodinských Slovákov Milina Sklabinská.

Predseda ÚSŽZ Milan Vetrák, jeho spolupracovníci, ako aj predstavitelia dolnozemských inštitúcií sa zhodli v tom, že kultúru dolnozemských Slovákov je potrebné predstaviť najmä tým, ktorí o nej vedia veľmi málo alebo ju vôbec nepoznajú.

Dolnozemský jarmok by sa mal konať 5. júla 2011, na Deň sv. Cyrila a Metoda, a mal by byť hlavným sprievodným podujatím osláv štátneho sviatku.

Spracovala: br