Jar, jarné obdobie. Tak dlho očakávaná zmena po zime, mraze. Slniečko, pohoda, aj na duši, prebúdzanie prírody, mláďatká, teplý vetrík... Veľká noc je najstarším, najvýznamnejším kresťanským sviatkom, počas ktorého si kresťania pripomínajú umučenie, smrť a vzkriesenie Ježiša Krista.

Je to pohyblivý sviatok, ktorému predchádza obdobie štyridsaťdňového pôstu, v tradičnej kultúre späté i s obradným vynášaním zimy a prinášaním leta. K samotným sviatkom Veľkej noci sa viazali najmä úkony súvisiace so zabezpečením hospodárskej prosperity. Dôležitú úlohu v tomto období zohrávala voda, s ktorou sa spájala predstava nového života a oheň so svojou očistnou funkciou. Magická moc bola pripisovaná i dotyku s čerstvou zeleňou, ako prostriedkom zabezpečujúcim zdravie. Veľký význam v tomto období malo i vajíčko symbolizujúce znovuzrodenie a kolobeh života.

Zdobenie vajíčok bolo, a pre niektorých ľudí je dodnes, organickou súčasťou jarného zvykoslovia. Kraslice ako osobitá časť ľudového umenia a súčasť zvykov patria nesporne k najstarším a esteticky najpôsobivejším umeleckým prejavom. Kraslice boli hlboko zakotvené v živote slovenského ľudu, pripisovala sa im tajomná a ochranná moc, symbolizovali obnovenie a nepretržitosť života. Boli magickým a obetným prostriedkom. Darované vajíčko malo zabezpečiť zdravie po celý rok. Dávalo sa uvarené natvrdo, lebo mäkké nemalo vraj takú moc.

Hoci každá krajina má svoje špecifiká a schopnosť samostatnej tvorby či pretvárania cudzích hodnôt v duchu miestnej tradície, tento výtvarný prejav mal u niektorých národov príbuzné motivické stvárnenie. Ale platí: „Čo iný kraj, to iné ornamenty a výzdoba“.

(dh)