Kruh priateľov Békešskej Čaby pôsobiaci v Budapešti stratil svojho podpredsedu. Plukovník na dôchodku Juraj Viczián nás opustil po dlhej a ťažkej chorobe. Pre nás nebol vysoko postavený štátny zamestnanec alebo diplomat, ale len jednoducho Vicziángyuri – takto spolu.

Jeho cesta životom sa začala v početnej slovenskej rodine v Békešskej Čabe. Vicziánovci zastávali v meste vždy volené funkcie, nie je teda náhoda, že popri svojej zodpovednej práci bol aj Juraj aktívny v občianskych organizáciách. Bol zakladajúcim členom 36-ročného kruhu Čabanov a vďaka dôvere členstva zastával v ňom vždy funkciu podpredsedu alebo predsedu. Tento skromný, tichý ale rozhodný človek bol zárukou stopercentného vykonania úloh, ku ktorým vždy pristupoval veľmi diplomaticky. Náš kruh má kontakty s mnohými organizáciami. Vzájomné návštevy akcií, zmluvy, spoločné podujatia a výlety kládli veľa úloh na členov vedenia. Na ich realizovaní mal Juraj veľké zásluhy.

Treba vyzdvihnúť kontakty s naším rodným mestom Békešskou Čabou, na ktoré nikdy nezabudol a do ktorého sa často vracal k svojim priateľom z detstva. Bol spojivom medzi našou organizáciou a vedením mesta a zaslúžil sa o pestovanie kontaktov so slovenskými organizáciami. Počas tejto činnosti zúročoval svoje jazykové znalosti z detstva. Mimoriadne plodné bolo obdobie, keď sa stal predsedom Slovenskej samosprávy XII. obvodu Budapešti, kde býval. Vtedy sa uskutočnila úspešná konferencia venovaná Ondrejovi L. Áchimovi za účasti akademikov, z ktorej vydali aj náročný pamätný zborník. Usporadúvanie takýchto podujatí sa stalo tradíciou. Jej súčasťou bola novembrová dvojdňová konferencia pri príležitosti centenária úmrtia Áchima. Juraj bol koordinátorom Áchimovho roka, pustil sa do práce s veľkým elánom a radosťou. Potom prišla choroba... Smutným rozhodnutím osudu bolo, že sa nedožil očakávanej udalosti, nemohol vidieť, ako sa splnil jeho sen, aby Áchim konečne dostal sochu v Budapešti. Pri jej odhalení sme si uctili aj pamiatku nášho zosnulého priateľa Juraja Vicziána. Mnohí sa až vtedy dozvedeli, že nás navždy opustil.

Ďakujeme ti, Juraj, za spájanie našej organizácie s inými spolkami, za to, že vďaka tebe boli naše podujatia priateľské – v súlade s názvom nášho združenia. Tvoj priateľský prístup k ľuďom rôznych záujmov a názorov, tvoja taktnosť a ohľaduplnosť zostane pre nás všetkých milou spomienkou. Členom organizácie budeš veľmi chýbať, zostalo tu po tebe vákuum, ktoré sa nedá zaplniť. Česť tvojej pamiatke!

HO (br)