Milovníci strieborného plátna si už zvykli na to, že v novembri sa v budapeštianskom Slovenskom inštitúte môžu tešiť skvostom slovenskej kinematografie.

Tak tomu bolo aj tohto roku, keď tu 7. až 9. novembra prebiehal XIX. ročník prehliadky slovenských filmov a odborný seminár. Akciu po štvrtýkrát organizovalo Slovenské divadlo Vertigo v spolupráci so Slovenským filmovým ústavom (SFÚ) v Bratislave a Slovenským inštitútom. Na programe seminára, určeného predovšetkým študentom našich gymnázií a slovakistov, boli hrané a dokumentárne filmy z posledných rokov, ako aj už tradične prezentované filmy poslucháčov Filmovej a televíznej fakulty VŠMU v Bratislave.

Organizátormi segedínskej prehliadky sú už tradične Spolok segedínskych Slovákov, Kino Grand Café, Slovenský filmový ústav (SFÚ) a SD Vertigo. Takáto prehliadka, ktorá je podobne koncipovaná ako filmový seminár SD Vertigo, je veľmi dobrým a dôležitým stretnutím nielen pre príslušníkov slovenskej menšiny, ale aj pre ďalších záujemcov - verejnosti odbornej i laickej. V tomto roku sa prehliadka tešila aktívnej účasti študentov slovakistiky zo Segedína.

Dlhoročnými odbornými vedúcimi seminára sú generálny riaditeľ Slovenského filmového ústavu Peter Dubecký a profesor Vysokej školy múzických umení v Bratislave, scenárista Ondrej Šulaj, hlavnou organizátorkou a dušou podujatia je riaditeľka SD Vertigo Daniela Onodiová, ktorá sa aj v tomto roku snažila pripraviť pútavý program. Hoci P. Dubecký sa kvôli pracovnému zaťaženiu nemohol zúčastniť budapeštianskej časti seminára a prehliadky, zavítal do Segedína. Zato do Budapešti prišiel profesor Univerzity Komenského v Bratislave, teoretik filmu Peter Michalovič, ktorý seminaristov zaviedol do tajov spolupráce krajín na jednotlivých filmových projektoch a zároveň dodal čerstvé informácie o návštevnosti jednotlivých filmov na Slovensku i v zahraničí.

Otvorenie filmového seminára poctil svojou prítomnosťou aj mimoriadny a splnomocnený veľvyslanec SR v Budapešti Peter Weiss. Vo svojom privítacom prejave riaditeľka SI Jana Tomková vyjadrila svoje potešenie, že SI sa stal tradičným dejiskom filmového seminára. „Mojím cieľom je, aby Slovenský inštitút navštevovalo veľa mladých ľudí a dnes je to aj skutočnosťou,“ povedala pani riaditeľka a zároveň informovala, že v tom istom čase ako seminár v SI prebiehal v priestoroch kina Örökmozgó v Budapešti Týždeň slovenského filmu, ktorý predstavil maďarskej verejnosti najnovšie diela slovenskej kinematografie. Prítomným sa prihovorila aj „matka projektu“ D. Onodiová, ktorá pripomenula, že je to už 18. ročník seminára v priestoroch SI, prvý usporiadali v sídle Zväzu Slovákov v Maďarsku.

Na slávnostnom otvorení Týždňa slovenského filmu v kine Örökmozgó sa zúčastnila zástupkyňa generálneho riaditeľa Slovenského filmového ústavu Viera Ďuricová, ktorá podobne ako riaditeľka Slovenského inštitútu J. Tomková vo svojom príhovore vyzdvihla kľúčový význam: spoznávať Slovensko prostredníctvom filmov a filmového umenia. Úvodný večer patril filmu režiséra Petra Bebjaka Marhuľový ostrov. Na otvorení sa zúčastnili aj režisér filmu a scenárista Rastislav Šesták. Týždeň slovenského filmu priniesol do Budapešti aj ďalšie najnovšie slovenské celovečerné filmy, medziiným medzinárodne ocenený film Martin Šulíka Cigán, dokumenty Mateja Mináča Nickyho rodina a Eriky Hníkovej Nesvadbovo, alebo aj Tango s komármi Miloslava Luthera. Ako jediný archívny film premietli Jánošíka od Jaroslava Siakeľa z roku 1921.

Účastníci filmového seminára sa mohli pokochať v najnovších dokumentárnych filmoch. Odštartoval ich film Nesvadbovo, ktorý prerozpráva príbeh stredne veľkej slovenskej dediny, na čele ktorej stojí vyslúžený generál, ktorého cieľom je naplniť obec detským džavotom. Film je o jeho nápade dať dokopy osamelých tridsiatnikov. Usporiada pre nich aj žúrku, na spôsob mládežníckych diskoték, avšak jeho plán napokon nevyjde.

O možnostiach uplatnenia sa absolventov VŠMU prednášal O. Šulaj. Pripomenul, že prednedávnom sa práve na túto tému uskutočnil výskum medzi slovenskými vysokými školami a ich škola sa stala jednou z najlepších. Zmienil sa o trendoch medzi študentmi a čerstvými absolventmi, napríklad často sa stáva, že film má toho istého scenáristu a režiséra. Badať nárast záujmu o odbor scenáristiky: na 6-8 voľných miest sa z roka na rok hlási približne 50 uchádzačov. Na okraj tejto témy uviedol úskalia výberu študentov. Ako povedal, talent sa nedá zmerať ani odvážiť a ťažko uhádnuť na základe poslaných prác a na mieste vytvorených projektov, či daný adept bude vhodný na ukončenie štúdia. Ako príklad uviedol, že viacerí sa uchádzajú o miesto na VŠ po ukončení iného smeru, teda sú v predstihu oproti absolventom gymnázií vo vyjadrení sa, viacerí z nich aj publikujú svoje poviedky. Avšak možno oni už dosiahli vrchol svojich schopností, kým absolventi gymnázií sú ešte na začiatku tejto cesty. Čo sa týka herectva, tam je oveľa väčší záujem: z približne 400 uchádzačov vyberú ročne 10-12 študentov v piatich alebo šiestich kolách.

O súčasnom slovenskom filme a jeho vzťahu s Európskou úniou prednášal P. Michalovič. S hrdosťou vyhlásil, že slovenský film prežil počiatočné problémy a expanduje do zahraničia. Zmienil sa o dobrej spolupráci s poľskými kolegami, ktorí očakávajú, aby festivalová premiéra slovenských filmov bola práve u nich. Zmienil sa aj o veľkej popularite režiséra Martina Šulíka, ktorého uznávajú viac ako na Slovensku. V Poľsku sú teda vítané, ale aj oceňované hlavne slovenské dokumentárne filmy. Ako povedal, hoci v koprodukcii je prirodzeným partnerom slovenských filmárov český film, v poslednom čase badať zmenu, nakoľko mladá generácia už nerozumie češtine. Čo sa týka kontaktov medzi slovenskými a maďarskými filmármi, tí tiež stavajú na dobré základy z predošlých desaťročí. Ako povedal P. Michalovič, v maďarských filmoch sú dosť obsadzovaní slovenskí herci s maďarskou národnosťou, najmä v prípade, ak kolegovia hľadajú doteraz neznáme tváre. Podporu filmovým projektom ponúka Audiovizuálny fond, ktorý by mal dávať väčší objem financií na nové diela. Záverom svojej prednášky hovoril o narastajúcom záujme o slovenské filmy na Slovensku. Hoci slovenskí distribútori nie vždy vhodne vyberajú čas premietania, predsa badať nárast počtu divákov oproti posledným rokom. Komerčne úspešné sú aj dokumentárne filmy. O tom sa mohli presvedčiť aj účastníci XIX. ročníka filmového semináru, ktorí mohli vidieť spolu 18 filmov.

(ef)