Začiatkom decembra sa v Slovenskom ľudovom pamiatkovom dome v Dabaši zišli šárski Slováci, aby si pripomenuli vianočné tradície svojich starých mám a otcov.

Pastieri oblečení do kožuchov najprv ukázali prítomným, ako treba šľahnúť bičom, za odmenu ich domáca gazdiná pozvala k sviatočnému stolu. Na Luciu bolo zvykom, že dievčatá súce na vydaj si pod podušku schovali zložené papieriky s krstnými menami chlapcov z dediny a potom ich po jednom denne vyťahovali až do Vianoc. Meno, ktoré zostalo ako posledné, malo byť meno ich budúceho manžela. Toto meno si od nich pred Štedrou večerou vypýtala ich matka. Pred podávaním slávnostnej večere jeden príslušník rodiny zaklopal na dvere a po privítaní každého prítomného vyšibal korbáčom za to, lebo sa zle správali v minulom roku.

Po vianočnej zdravici otca (Vinšujem vám, vinšujem...) položili pod stôl hŕbu slamy, ktorá symbolizovala Ježiška. Večera sa začala modlitbou Pána, ktorú odriekavala gazdiná a s ňou celá rodina sústredená okolo stola. Prvé jedli oblátky s medom a cesnakom. Cesnak jedli preto, aby boli všetci počas celého roka zdraví. Potom nasledovalo pálené, aby ich neuštipol had a jablko rozkrájané na toľko častí, koľkí sedia okolo stola. Museli dávať pozor na to, aby semienka zostali celé, inak príde do rodiny zlo.

Hlavnými jedlami na Štedrý večer boli zatrepaná fazuľa a makové pupáky. Zvyšky položili pod vianočný stromček. V Dabaši-Šáre bolo zvykom, že na Štedrý deň sa obyvatelia obce navzájom navštevovali, spievali pod oblokmi, za čo dostávali koláče, jablká, orechy a pomaranče. Do polnoci spievali, potom mladí i starí išli spolu do kostola na polnočnú bohoslužbu.

Tohto roku mestská televízia nakrútila krátky film o vianočných zvykoch v Šáre v podaní členov speváckeho zboru Rozmarín a tanečného súboru Borovenka. Vedenie mesta sa totiž dohodlo s Dabas TV, že film premietnu 24. decembra, aby si ním pripomenuli niekdajšie vianočné zvyky v tejto časti Dabašu.

Andrea Szabová Mataiszová