Poviem vám úprimne, nechcel by som byť pánom Oravského hradu. Nie preto, že by ma jeho krása neuchvátila. Okolitá príroda je fascinujúca, obec Oravský Podzámok pod ním pôvabná a samotný hrad majestátny...

Keď nám však sprievodca zdôraznil neopísateľné šťastie jeho stredovekých majiteľov, ktorí na nejakú hrôzostrašnú pliagu stihli zomrieť skôr, ako ich domov obsadil obliehajúci nepriateľ, nie závisť bola tým citom, ktorý sa nás zmocnil. Ochotnú ponuku sprievodcu podrobne opísať proces narazenia na kôl tých menej šťastných pánov a občanov hradu, ktorí dané obliehanie prežili, sme radšej zdvorilo, ale rázne odmietli. Venujme sa však hradu samotnému.

Oravský hrad je jedným z najkrajších na Slovensku a je výraznou dominantou oravského regiónu. Nachádza sa na oravskom hradnom brale vypínajúcim sa 112 metrov nad hladinou rieky Orava. Prvá písomná zmienka o murovanom hrade pochádza z roku 1267, no pravdepodobne už predtým tu stál jeho drevený predchodca. Počas nadchádzajúcich stáročí ho jeho rôzni majitelia rozširovali, pristavili k nemu nové časti a tak súčasný návštevník prechádzajúci rôznymi hradnými bránami smerom k najstaršej a najvyššej časti z 13. storočia nazývanou Citadela absolvuje akúsi cestu v čase. Absolvovali sme ju, samozrejme, aj my, účastníci infocesty. Na Hlavnom nádvorí sa nachádza kaplnka svätého Michala, miesto odpočinku rodiny Thurzovcov a Henckelovcov, v ktorej nás čakalo milé prekvapenie. Oravská rodáčka, sopranistka Agneša Vrábľová, ktorú si pre jej mimoriadny talent vybral za žiačku sám legendárny Luciano Pavarotti, nám v klavírnom sprievode Erika Jambora predniesla niekoľko skvelých ukážok zo svojho pestrého repertoáru.

Po krátkej kultúrnej vložke, počas ktorej sme si oddýchli, nás čakalo vyše tristo schodov vedúcich na Citadelu. Našťastie, absolvovali sme ich v rôznych etapách, medzi ktorými sme si mali možnosť pozrieť Thurzov palác dostavaný v 17. storočí s dobovo zariadenými miestnosťami a vzácnymi portrétmi, Korvínov palác postavený čitateľom dôverne známym kráľom Matejom, v ktorej sa nachádza erbová i rytierska sála i palác Jána z Dubovca zo 16. storočia. Na konci našej púte sme dorazili na spomínanú Citadelu. Počas priam horolezeckéhoi výstupu sme sa mohli kochať expozíciami Oravského múzea. Videli sme výstavu zbraní, etnografickú expozíciu s dobovými krojmi a predmetmi, ale aj preparované zvieratá žijúce na Orave.

Približne poldruhahodinová túra Oravským hradom stála za námahu. Prechádzať sa po miestnostiach starých niekoľko storočí a kochať sa nádhernou panorámou z vyše stometrovej výšky z okna budovy, ktorá má takmer tisíc rokov, je slovami neopísateľný zážitok - treba ho zažiť na vlastnej koži. Pokiaľ ste dostali chuť, všetky informácie o hrade, vrátane otváracích hodín či vstupného, nájdete na stránkach Oravského múzea http://www.oravamuzeum.sk/.

Zlatko Papuček