Samospráva mesta Békešská Čaba spolu s miestnou rómskou, poľskou, rumunskou a slovenskou samosprávou usporiadali v polovici decembra slávnosť pri príležitosti Dňa národností.

V slávnostnej sieni mestského úradu sa zišli predstavitelia štyroch národností mesta. Prítomní boli členovia župnej a miestnej slovenskej samosprávy, Čabianskej organizácie Slovákov, pracovníci Slovenského gymnázia, základnej školy, materskej školy a žiackeho domova a Výskumného ústavu Slovákov v Maďarsku. Slávnosť poctil svojou prítomnosťou aj generálny konzul Slovenskej republiky v Békešskej Čabe Štefan Daňo. Prítomných privítala, poslankyňa mestskej samosprávy predsedníčka Slovenskej samosprávy Békešskej župy a od roku 1995 členka miestnej slovenskej samosprávy Helena Čičeľová. Vo svojom prejave citovala slová čabianskeho politika Ondreja Likera Áchima, ktoré vyslovil roku 1905 v parlamente: „Je fakt, že v tejto vlasti nie sme všetci maďarského pôvodu. Žijeme tu, peniazmi a krvou slúžime tejto vlasti, my, občania viacerých národností, hovoriaci rozličnými jazykmi. Sám... som dolnozemský roľník, gazda slovenského pôvodu... Ale keďže žijem v Maďarsku, snažím sa byť medzi prvými vlastencami Maďarska.“ Potom čabianska poslankyňa povedala pár slov o dnešnom stave národností: „Máme zákon o právach národných a etnických menšín, zákon o voľbách, ktorý umožňuje zakladanie menšinových samospráv a v našej vlasti existuje národnostná výučba, pravda, s klesajúcim normatívom. Od r. 1995 je v Maďarsku 18. december Dňom menšín.“ Podľa mienky pani Čičeľovej táto slávnosť je dôležitá preto, aby sme ukázali, že ešte sme, aby sme poďakovali za prácu tým, ktorí sa výnimočne činili za svoju národnosť.

V programe vystúpili folklórne a tanečné skupiny všetkých národností žijúcich v Békešskej Čabe. Slovákov zastupoval Ľudový spevácky zbor Orgován pôsobiaci pri Dome slovenskej kultúry. Skupina predniesla tradičné vianočné vinše a piesne pozbierané v Békešskej Čabe.

V rámci slávnosti došlo k odovzdaniu vyznamenaní Pre národnosti v Békešskej Čabe. Plaketu Pre Slovákov v Békešskej Čabe dostali v tomto roku učiteľka slovenčiny na dôchodku Anna Korčoková Vargová a Výšivkársky krúžok Rozmarín pôsobiaci pod vedením Anny Illéšovej pri Dome slovenskej kultúry.

Anna Korčoková Vargová pochádza zo sarvašskej slovenskej rodiny Jej život bol od detstva spojený so slovenskou kultúrou. Už ako žiačka Slovenskej základnej školy v Sarvaši a Slovenského gymnázia v Békešskej Čabe aktívne pestovala slovenskú kultúru v tanečnom súbore, recitačnom a divadelnom krúžku a v spevokole. V poslednom roku svojho štúdia na Vysokej škole v Segedíne učila a vychovávala deti v Slovenskej základnej škole a internáte v Sarvaši. Od roku 1975 vyučovala slovenský jazyk a literatúru v čabianskej slovenskej škole.

Popri svojej pedagogickej činnosti sa zapájala aj do spoločenského života mesta. Stala sa členkou slovenského klubu a klubu mladých slovenských pedagógov. Tu sa zoznámila so svojim manželom, s ktorým vychovali dve dcéry. Keď prerušila pedagogickú činnosť, aby pomáhala manželovi pri vedení súkromnej firmy, zapojila sa do činnosti viacerých slovenských skupín. O ich činnosti písala do slovenských časopisov v Maďarsku. Dnes aktívne pracuje v Zmiešanom zbore Ružička, Výšivkárskom krúžku Rozmarín a Klube slovenských seniorov. S veľkým elánom napomáha činnosť Čabianskej organizácie Slovákov, Domu slovenskej kultúry a pri ňom pôsobiacich slovenských združení.

Výšivkársky krúžok Rozmarín založilo sedem žien roku 2000 v Dome slovenskej kultúry. Ich cieľom bolo zachovať, spracovať a popularizovať ozdobné motívy Békešskej župy a celej Karpatskej kotliny. Vysoko vzdelané odborné vedenie krúžku je garanciou kvalitnej práce. Výšivky krúžku uznávajú aj odborné kruhy. Dodnes získalo najvyššiu kvalifikáciu okolo 100 a kvalifikáciu B 120 výšiviek. Výšivkársky krúžok Rozmarín je dnes výnimočnou odbornou skupinou v krajine. V roku 2010 získal vysoké uznanie - cenu Granátové jablko. Vedúca okolo 40-členného výšivkárskeho krúžku Rozmarín Anna Illéšová dlhé roky skúma motívy, ktoré figurovali na dolnozemských slovenských kožuchoch a na ženských čepcoch. Tieto motívy aplikujú ženy na výšivky. Pred niekoľkými rokmi sa členky krúžku začali zaoberať aj tkaním. Na výstavách, jarmokoch a v remeselníckych dielňach prezentujú svoje tkaniny a techniku tkania.

Členovia krúžku pravidelne predstavujú svoje výrobky a tým aj dedičstvo našich predkov na rôznych podujatiach v Maďarsku a v zahraničí.

Vyznamenaným odovzdal ceny predseda Slovenskej samosprávy Békešskej Čaby Juraj Ando. Záverom programu predsedovia menšinových samospráv zapálili adventné sviečky a všetci prítomní spievali vianočné piesne. Po slávnosti slovenská samospráva usporiadala večeru na počesť vyznamenaných Slovákov.

Ildika Očovská