Medzi prvých Slovákov v bývalom Uhorsku zaoberajúcich sa ovocinárstvom a záhradníctvom, po Antonovi Egrim, Štefanovi Moyzesovi, Andrejovi Kmeťovi a Antonovi Penzelovi, sa v druhej polovici 19. storočia zaradil aj evanjelický učiteľ a osvetový pracovník Ľudovít Samuel Orfanides.

Tento pomológ z Liptova sa narodil 29. 9. 1818 v Hybiach, kde bol jeho otec Samuel farárom.

Ľudovú školu vychodil v rodisku. Hneď po smrti otca matka Žofia, rodená Fejérpatakyová, ho poslala na štúdium do Levoče, kde sa učil gramatiku a syntax, v Gemeri rétoriku, v Prešove filozofiu a právo a nakoniec teológiu opäť v Levoči. Po skončení štúdia v roku 1840 začal vyučovať na evanjelickej škole v Gočaltove, krátko roku 1841 v Muránskej Dlhej Lúke a v rokoch 1841-48 v Kameňanoch. V roku 1848 sa z týchto gemerských obcí vrátil do liptovského rodiska. Počas učiteľského pôsobenia v Muránskej Dlhej Lúke našiel príklad miestneho farára Antona Penzela, ktorý bol vynikajúcim pomológom. Vydal sa jeho cestou a celý život bol významným pomológom, experimentátorom. Venoval sa ovocinárstvu, štepárstvu a osvetovej práci medzi dedinským ľudom. Počas pôsobenia v Kameňanoch založil čitateľský spolok a ovocnú škôlku, v ktorej prakticky učil ovocinárstvu a štepárstvu aj dospelých. Jeho žiaci vysadili celú dedinu lesnými stromami a rodné domy a záhrady ovocnými stromami a viničom. Keď sa vrátil domov do Liptova, v hybianskom rodisku chcel založiť družstevný ovocný sad a keď sa mu to nepodarilo, sám vysadil ovocnú záhradu a vynaložil úsilie na pestovanie ovocia a prípravu štepov. Roku 1857 nakoniec založil aj druhú ovocnú škôlku. Ľudovít Orfanides propagoval založenie pomologického spolku v Liptove, v roku 1858 vypracoval aj jeho podrobné stanovy, ale jeho snahy vyšli naprázdno. Ako ovocinár sa úspešne venoval aj včelárstvu. Svoju prácu na zveľaďovaní ovocinárstva vykonával s veľkou láskou, radosťou a vytrvalosťou, čo vidieť aj z jeho jedného veršovaného záznamu, kde okrem iného uvádza:

V záhrade konaná práca,

stonásobne sa vypláca.

V záhrade v krásnom stromoví,

máš s úžitkom raj hotový.

Kto nasadí mladých stromkov,

chválu máva od potomkov...

Vo veršoch a próze vznikli jeho viaceré poučné rady. Píše v nich aj o estetickej stránke ovocinárstva, dobrom pocite z vykonanej práce a jej výsledkov. Hovorí, že stromy nám pripomínajú našich milých, rodičov a predkov, ktorí ich sadili a stali sa tak pamätníkmi doby, v ktorej boli vysadené. Ľudovít Orfanides je autorom viacerých príspevkov z pomológie, ktoré uverejňoval v časopisoch Obzor, Cyril a Method a v roku 1865 vydal knižné dielo o ovocinárstve určené pre mládež s názvom „Ovocinárstvo alebo stromové záhradníctvo“ (Budín,1865). Podáva v ňom stručný návod na pestovanie ovocných stromov, píše o úžitku z ovocinárstva s cieľom prebudiť v mládeži cit a lásku k ovocným stromom. Dielo je rozdelené na dve časti. Časť prvá pojednáva o pestovaní, ošetrovaní, presádzaní a štepení ovocných stromov. Je zostavená vo forme otázok a odpovedí a určená je žiakom. Druhá časť obsahuje povzbudenie k ovocinárstvu a úžitok z neho, vyvracia predsudky a dáva návod, ako zdolať prekážky stromového záhradníctva. Rozsah jednotlivých častí je stručný a prispôsobený študujúcej mládeži, ktorej je venovaná. Z diela vanie úprimná snaha vzbudiť záujem o ovocinárstvo a odviesť tak pozornosť pospolitého ľudu od alkoholu, zaháľania, zlozvykov a ponúknuť im ušľachtilú záľubu v lone prírody. V rukopise ostala jeho ovocinárska kronika z rokov 1849-91, do ktorej zapisoval svoje poznatky a skúsenosti. Svoje teoretické vedomosti a praktické skúsenosti uverejňoval vo viacerých slovenských novinách, časopisoch a kalendároch. Od roku 1840 patrili medzi ne Jitřenka, Cyril a Method, Národný hlásnik, Malý národný kalendár, Nový domový kalendár, Slovenské národné noviny, Slovenské noviny, Obzor, Slovenský pozorník, Priateľ školy a literatúry, Tatran, Vojtech...

Ľudovít Orfanides popri učiteľskej práci bol nielen praktickým ovocinárom, ale aj výskumníkom, propagátorom a zveľaďovateľom tohto ušľachtilého odvetvia poľnohospodárstva. Svojimi hlbokými vedomosťami patril v tom čase medzi prvých učiteľov a priekopníkov ovocinárstva v Uhorsku. Jeho zásluhy na rozvoji záhradníctva ocenilo v roku 1871 uhorské ministerstvo peňažnou odmenou. Za zásluhy o záhradníctvo dostal 6 dukátov a za vyučovanie ovocinárstva dospelých 104 zlatých. Túto odmenu mu odovzdal hlavný liptovský župan Martin Sentiváni v Hybiach. V roku 1874 na výstave v Liptovskom Hrádku dostal odmenu 1 dukát za vystavené hrozno a 50 odrôd rôzneho ovocia.

 Učiteľské povolanie vykonával do roku 1889 a vtedy ako 71-ročný sa rozhodol vzdať sa po 49-ročnom pôsobení miesta učiteľa. Vo svojich záhradách a včelíne neprestal pracovať ani potom. V roku 1891 napísal testament, v ktorom nezabúda na lásku k záhrade a uvádza v ňom, aby rodinná záhrada nikdy neprišla do cudzích rúk, bola naďalej zveľaďovaná a prinášala úžitok a radosť z pokolenia na pokolenie. Priekopník liptovskej a uhorskej pomológie Ľudovít Orfanides zomrel vo svojom rodisku v Hybiach 25. apríla 1895.

Ján Jančovic