Nesmierne milé, pôvabné a hlavne čisté a vľúdne miesto, ktoré je tento rok (2012) právom hlavným mestom európskej kultúry: Maribor, druhé najväčšie mesto Slovinska.

Aj tento titul si zaslúži, veď má niečo vyše stotisíc obyvateľov! Ale za 3 hodiny po diaľnici sem môžu prísť ľudia z desaťmiliónového regiónu!

Hneď vybavme víno a erotiku, hoci vzrušenia bude ešte viac než dosť. Húževnatá vinárka Veronika Vrbančičová vie o výrobe vína všetko, vie o ňom aj pútavo rozprávať. V starej pivnici pri Maribore tvrdí, že dávnejšie, v tejto veľkej drevenej kadi, pri ktorej stojíme, získavali vzácnu šťavu z hrozna šliapaním, ale iba cez deň. V noci sa vraj mladí váľali po hrozne nahými telami...

O kolosálnom projekte Maribor – hlavné mesto európskej kultúry roku 2012 vie zasa najlepšie rozprávať poradca programového riaditeľa Peter Tomaž Dobrila. „Maribor má svetové prvenstvo v reanimácii v lekárskom zmysle slova, ale už dosiahol úspechy aj v oživovaní mŕtveho, priemyselného mesta. Táto európska príležitosť nás len podnieti, aby sme dokázali, že mesto opäť žije, pracuje a zabáva sa.“

A už sme pri podstate: toto mesto je veselé. Dokazuje to mladý Mariborčan Andrej, ktorý mi dáva hádanku: „Je vyrobený z bronzu a jeho ľudské meno je Kojak – čo to je?“ – pýta sa v centre mesta, pri obrovskej guli, akoby holej hlave na krku. „Pôvodne je to pamätník národnooslobodzovacieho boja počas druhej svetovej vojny. Ale 90 percent Mariborčanov o tom nevie, všetci ho spomínajú ako Kojak, každý hovorí, že stretneme sa o desiatej u Kojaka.“

Miestny profesionál, najvyšší zodpovedný za turizmus Milan Razdavšek si dovolí pripomenúť: „To, že Maribor bude hlavným mestom európskej kultúry, je iba jedna vec. Maribor je aj hlavným mestom vína, má guinnesovský rekord, ktorý je tiež v centre pozornosti, je to festival „stare trte“ - najstaršieho viniča na svete. Má 400 rokov, rastie tu, na brehu Drávy, ročne dáva 35 litrov vína, ktoré rozdávame v decových fľaštičkách ako dar mesta. Vinič prežil turecké nájazdy, niekoľko požiarov i bombardovanie počas svetovej vojny, dokonca aj intenzívny priemysel za čias socializmu. Je to symbolické!“

Podnikateľ ide na to pragmaticky a zdôrazňuje základ všetkého: pred tromi rokmi bol Maribor diaľnične prepojený s Belehradom, Terstom, Budapešťou a Viedňou. V okruhu 500 kilometrov žije desať miliónov ľudí, ktorí majú Maribor na 3-4 hodiny cesty. Je to obrovská príležitosť. Aj pre neho, Bojana Geriča, ktorý je riaditeľom i jedným z majiteľov Športového centra nad Mariborom, na vrchoch, ktoré sa nazývajú Pohorje. Lyžovanie najvyššej kategórie, vleky, lanovky, horská cyklistika, až kruté trasy, kone, golf, futbal, ročne garantovaných 100 zasnežených dní, takisto atrakciou je adrenalínový park, pre ktorý sa sem oplatí prísť aj rodinám, aj skupinám.

Čítam slovinský text na stene múzea najstaršieho viniča, citát od arcivojvodu rakúskeho Jána-Janeza, ktorý tu udomácnil pestovanie vína. Prečo? O tom sú jeho slová: Lebo je tu krásny deň, aj zapadajúce slnko, pokoj, Boh objavil toto miesto. V tvojej náruči, ó milá krajina, sa spája mier a šťastie, Boh ťa poznačil krásou a usadil sem dobrých ľudí...

Patrí medzi nich aj vinárka Veronika, ktorá ako keby chválila celý kraj, keď hovorí o víne: „Chutí prvý hlt, ale aj druhý.“ Ja by som dodal, že aj tretí, štvrtý – mňam! Mariboru sa nemôžem nabažiť. Sem sa nielenže treba vrátiť. Sem treba chodiť čo najčastejšie!

Gregor Martin Papucsek