Obec Ambrózka leží na hranici Čongrádskej a Békešskej župy, 4 kilometre od Pitvaroša a 10 od Slovenského Komlóša. Pred mesiacom sa tu uskutočnil tradičný slovenský deň.

Pri tejto príležitosti sme vyhľadali predsedníčku miestnej slovenskej samosprávy Helenu Kisovú, aby nás informovala o histórii a súčasnosti miestnej slovenskej komunity.

Obec založili roku 1843 békeščabianski Slováci. Do roku 1861 niesla názov Malý Pitvaroš a bola súčasťou Pitvarošu. Dnešné pomenovanie dostala podľa baróna Lajosa Ambrózyho, ktorý inicioval osídlenie tohto kraja. 120 rodín dostalo po 20 jutár pôdy, na ktorej pestovali tabak. Do roku 1873 platili za pozemky rentu, neskôr si ich zakúpili a začali na nich pestovať obilniny a krmoviny. Po postavení cukrovaru v Mezove (Mezőhegyes) tu bola hlavnou poľnohospodárskou kultúrou cukrová repa. Roku 1845 postavili v obci evanjelickú školu, faru a služobný byt farára. Koncom 19. storočia vybudovali železničnú trať medzi Mezovom a Orošházou, ktorá vedie cez Ambrózku. Týmto sa obec otvorila a získala spojenie so vzdialenejšími regiónmi. Začiatkom 20. storočia tu postavili štátnu materskú a základnú školu.

Ambrózka bola do roku 1973 samostatnou obcou, potom ju administratívne pripojili k Pitvarošu. Po zmene spoločenského zriadenia - roku 1990 - si opäť zvolila vlastné zastupiteľstvo. Dnes tu pôsobí materská škola a nižší stupeň základnej školy. Zdravotnícku starostlivosť zabezpečuje lekár zo susedného Nagyéru a poradenské služby pre matky s malými deťmi sestra z Pitvarošu.

Roku 1891 mala obec 1066 prevažne slovenských obyvateľov. Jej národnostné zloženie sa radikálne zmenilo v roku 1946, v čase výmeny obyvateľstva medzi Československom a Maďarskom. Na miesta presídlených Slovákov sa nasťahovali Maďari zo Slovenska. Podľa sčítania obyvateľstva z roku 2001 v Ambrózke žije 506 ľudí, 86% je maďarskej, 13% slovenskej a 1% rumunskej národnosti. Čo sa týka vierovyznania, 21,5% sa hlásil k evanjelickej, 19,8% k rímskokatolíckej, 8,6% k reformovanej a 0,6% ku gréckokatolíckej cirkvi.

Ako sme sa dozvedeli od predsedníčky miestnej slovenskej samosprávy H. Kisovej, v poslednej dobe čoraz menej počuť v obci slovenské slovo. Dôvod vidí nielen v tom, že najstaršia generácia ich pomaly opúšťa, ale aj v tom, že mládež, ktorá odchádza na štúdiá, sa už nevráti do svojho rodiska. Opustené domy si za lacné peniaze neraz kupujú cudzinci, ktorí sa k obci citovo neviažu. Pani predsedníčka na prstoch dvoch rúk vie spočítať, kto všetko v obci ešte aktívne ovláda slovenčinu. Kedysi tu pôsobil slovenský klub, ktorý usporadúval úspešné spoločné podujatia so Slovákmi z okolitých obcí. Osada však ani v súčasnosti úplne nestráca slovenský ráz. V škôlke síce už zanikli slovenské zamestnania, naposledy ich viedla až do svojho odchodu do dôchodku práve Helena Kisová, ale v základnej škole 14 žiakov učí slovenčinu v rámci rozvrhu hodín 4 hodiny týždenne Klára Husárová zo Slovenského Komlóša. Okrem nej tu pôsobia dvaja pedagógovia a jedna vychovávateľka. Škola je členskou inštitúciou Základnej školy a družiny, základnej umeleckej a materskej školy S. Petőfiho v Pitvaroši. Žiaci vyšších ročníkov dochádzajú buď do Pitvaroša, alebo do Slovenského Komlóša.

V Ambrózke už dvanásty rok pôsobí slovenská samospráva. Jej prvou predsedníčkou bola Zuzana Pálová. Členovia súčasného zboru sú Michal Balogh, Ján Kanka a Ladislav Dorotovič. Samospráva sídli v obecnom úrade, miestnosť používa bezplatne a všetky režijné náklady hradí obecná samospráva. So zastupiteľským zborom obce má vynikajúce kontakty. Podľa pani predsedníčky s predchádzajúcim starostom Jurajom Tuškom vedeli tiež veľmi dobre spolupracovať. Terajší prvý človek obce Mátyás Mitykó, žiaľ, nenavštevuje ich podujatia. Keď sme sa ho spýtali na príčinu uviedol, že na podujatia slovenského voleného zboru nedostáva pozvánky a nemá ani oficiálne informácie o zasadnutiach zboru. Pani predsedníčka na to reagovala, že pána starostu o podujatiach ústne informujú a osobne ho na ne pozývajú. Podľa Mátyása Mitykóa aj výučba slovenčiny pre štrnásť detí je nepotrebná. Faktom však je, že do zoznamu slovenských voličov sa v roku 2010 zapísalo 48 občanov, z nich 35 sa na voľbách zúčastnilo.

Podľa Heleny Kisovej členovia slovenskej samosprávy tvoria dobrý kolektív, ktorý podporuje materskú a základnú školu, navštevuje ich podujatia. Aj keď slovenské kultúrne teleso v obci už nepôsobí, udržiavajú výborné styky s okolitými slovenskými volenými zbormi. Pravidelne sa zúčastňujú na akciách Veľkobánhedešanov, Komlóšanov, Pitvarošanov a Segedínčanov. Tohto roku majú k dispozícii 650 tisíc forintov, keďže vlani sa slovenský deň neuskutočnil.

- Našou najdôležitejšou aktivitou je slovenský deň, v rámci ktorého si pripomíname našich predkov, - informovala nás Helena Kisová. - Na tomto podujatí sa schádzajú nielen miestni obyvatelia, ale aj Slováci z okolia, o. i. zo Slovenského Komlóša či z Veľkého Bánhedešu. V kultúrnom programe majú aj naši žiaci možnosť ukázať svojim rodičom a starým rodičom, čo všetko si osvojili v jazyku svojich predkov. Pravidelne k nám pozývame aj evanjelickú farárku zo Sarvaša Alžbetu Nobikovú, o jej dvojjazyčnú kázeň býva veľký záujem. Žiaľ, tohto roku sme nemali slovenské bohoslužby, lebo väčšina duchovných bola v tom čase na III. evanjelických cirkevných dňoch na Slovensku. Organizovanie slovenského dňa pokladáme za dôležité predovšetkým preto, lebo takto chceme upevňovať v miestnom obyvateľstve pocit spolupatričnosti a vytvoriť v osade skutočný kolektív, podobne silný, aký tu bol kedysi. Okrem toho koncom roka usporadúvame verejné zasadnutie slovenského voleného zboru, na ktorom referujeme o našej činnosti. Keďže ho usporadúvame v decembri, spájame ho s oslavou Mikuláša - deťom darujeme balíčky a starším obyvateľom symbolické vianočné darčeky. Po oficiálnej časti si chvíľu spolu posedíme a pozhovárame sa, - povedala predsedníčka slovenského zboru Helena Kisová.

Samozrejme, slovenskí poslanci sa schádzajú pravidelne. Nedávno to bolo na riadnom zasadnutí 16. júla.

Andrea Szabová Mataiszová