Nielen ľudia, aj organizácie mávajú narodeniny. Výšivkársky krúžok Rozmarín, ktorý pôsobí v Dome slovenskej kultúry v Békešskej Čabe, má za sebou 12-ročnú minulosť.

Kolektív pod vedením majsterky ľudového umenia Anny Illéšovej Boťánskej sa za uplynulé viac než desaťročné obdobie „vyšplhal“ na najvyšší stupienok rebríčka na poli ľudového umenia. Po nespočetných výstavách doma a v zahraničí získal v roku 2010 najvyššie uznanie, prestížnu cenu Granátové jablko a svoje práce mohol predstaviť v budapeštianskom Národopisnom múzeu. Tohoročné, síce nie okrúhle, ale predsa len narodeniny, oslávil kolektív v širšom kruhu. Pravou rukou vedúcej pri príprave návrhov ručných prác a organizovaní výstav je manželka mecenáša krúžku, bývalého parlamentného poslanca Gézu Zsirosa, Klára Zsirosová. Pri príležitosti jej narodenín a výročia krúžku členovia a manžel pripravili pre ňu prekvapenie: obrovskú výstavu prác krúžku na statku pána Zsirosa.

Výstava bola sprievodným podujatím pamätného dňa maďarských gazdov, ktorí boli šikanovaní v období prenasledovania kulakov, na ktorých sa v zmysle rozhodnutia parlamentu od tohto roka spomína 29. júna, na Petra a Pavla. Medzi prenasledované rodiny patrila aj rodina Gézu Zsirosa, s menom ktorého je spojený reštitučný zákon prijatý v prvom parlamentnom cykle po zmene spoločenského zriadenia. Gézovi Zsirosovi vrátili rodinný majetok v obci Kunágota v Békešskej župe. Na statku o rozlohe 600 hektárov za dvadsať rokov vybudoval moderné rodinné hospodárstvo. Pán Zsiros je veľkorysým sponzorom výšivkárskeho krúžku Rozmarín. Spolu s vedúcou A. Illéšovou Boťánskou sa poďakoval riaditeľke Domu slovenskej kultúry v Békešskej Čabe Anne Ištvánovej za vytváranie podmienok pre fungovanie krúžku, za jej zanietenosť a všestrannú podporu. Na krásne brúsenom sklenom predmete, ktorý odovzdali A. Ištvánovej, boli vyryté výstižné slová veľkého hudobného skladateľa Zoltána Kodálya: „Listy môžu popadať, konár sa môže odlomiť, len korene aby zostali zdravé“.

BR