Sympózium o životnej tvorbe architekta, fotografa a maliara Ivana Vydareného usporiadali 21. júna v Slovenskom inštitúte.

Podujatie Výskumného ústavu Slovákov v Maďarsku (VÚSM), Maďarského fotografického múzea v Kecskeméte, Zbierky miestnej histórie v Angyalfölde (XIII. obvod Budapešti), Celoštátnej slovenskej samosprávy a Slovenskej samosprávy XIII. obvodu Budapešti sa uskutočnilo pri príležitosti 125. výročia úmrtia I. Vydareného. Akciu poctil svojou prítomnosťou predseda Celoštátnej slovenskej samosprávy Ján Fuzik, predsedníčka Slovenskej samosprávy Budapešti Zuzana Hollósyová a členovia rodiny maliara.

Prítomným priblížila životnú dráhu umelca riaditeľka SI Jana Tomková. Bol mnohostranným umelcom: podľa profesie architekt - tým sa živil do konca života, podľa povolania fotograf - čím sa zaoberal od detstva a podľa koníčka zas maliar. Fotografická činnosť Ivana Vydareného je známa a uznávaná, ale o jeho maliarstve vieme málo. Chuť k tomuto druhu umenia dostal od svojich učiteľov na technickej univerzite Arpáda Székelya (syna Bertalana Székelya) a Lajosa Rauschera. Ivan Vydarený sa narodil roku 1887 vo Vrbovom neďaleko Piešťan. Jeho otec Štefan bol hodinár a neskôr profesionálny fotograf. On učil svojho syna základy fotografovania, prvý aparát dostal do rúk už ako 10-ročný. I. Vydarený svoje stredoškolské štúdiá ukončil na bratislavskom evanjelickom lýceu. Maturoval v roku 1907 a chcel sa stať lekárom, ale náhodou raz odprevadil svojho priateľa na budapeštiansku technickú univerzitu a projekty vyvesené na chodbách mu tak učarili, že sa rozhodol pre architektúru.

Životnú dráhu a tvorbu umelca so slovenskými koreňmi predstavila riaditeľka VÚSM Anna Kováčová, ktorá nezabudla pripomenúť, že na stopu maliara prišla podpredsedníčka Slovenskej samosprávy XIII. obvodu v Budapešti Klára Máthéová, ktorá si všimla na dome oproti svojho bydliska malú tabuľku o tom, že dom projektoval I. Vydarený. Netrvalo dlho a slovenský zbor usporiadal vďaka zbierke miestnej histórie tejto mestskej časti výstavu fotografií Vydareného. Vlani odhalil pamätnú tabuľu a uskutočnil komornú výstavu malieb I. Vydareného. Riaditeľka VÚSM sa vo svojej prednáške zamerala na nové informácie, ktoré získala po prehľadaní rodinných listov a pátraní v archívoch o I. Vydarenom. Okrem iného zistila, že hoci o jeho kontaktoch so slovenskou inteligenciou v hlavnom meste archívy prezrádzajú len málo, je isté, že bol členom Pešťbudínskeho slovenského spolku, kde mal aj prednášku o umení.

Historička umenia Bernadett Gassama-Szabová priblížila maliarsku tvorbu I. Vydareného. „Jeho diela sa nikdy nedostali do krvného obehu maďarskej kunsthistórie. Bolo o ňom všeobecne známe, že ako fotograf veľa času trávil vyhľadávaním, pozorovaním a komponovaním témy. Nerobil to inak ani vtedy, keď maľoval. Svoje akvarely vytváral zväčša na základe vlastnoručne zhotovených fotografií. Ako fotograf musel dobre narábať so svetlom a ako maliar zas s vodou,“ povedala a dodala, že najobľúbenejšia metóda maľovania I. Vydareného bol akvarel, ale jeho talent sa prejavil aj v iných technikách, ako napríklad uhľokresbe, tuši, mediryte, linoryte, či oleji. Okrem toho zhotovil aj tzv. gvaš, teda maľby s krycou vodovou farbou. Tieto sa pre nízku schopnosť lomu svetla vodového spojiva podobajú na pastelové maľby. Jeho špecifickosť spočívala aj v tom, že maľoval očami architekta a fotografa. Počas vojny sa dostal do styku s barónom Ladislavom Medňanským, ktorý bol už vtedy uznávaným maliarom a veľa času trávili spolu.

Kunsthistorik Károly Kincses, autor knihy o I. Vydarenom, hovoril o nevýhode umelca, ktorého otec bol fotograf stredného formátu. Avšak bolo dôležité, že jeho otec bol zručný a naučil svojho syna vymýšľať nové metódy a poskladať nové stroje. Sám poskladal niekoľko fotoaparátov aj kvôli hospodárskej tiesni. Veľký vplyv na fotografickú tvorbu I. Vydareného mal bratislavský fotograf Samuel Friedl, ktorého ateliér navštevoval počas štúdia na lýceu. Neraz sa stalo, že fotograf ho nechal samého so zákazníkmi a takto sa mohol zdokonaľovať v portrétoch. „Práve S. Friedlovi môže Vydarený ďakovať, že sa pustil na umeleckú dráhu,“ povedal K. Kincses.

Historik umenia Pál Ritoók priblížil publiku architekta I. Vydareného, ktorý dlho pracoval pre rodinu Wellischovcov, ktorá projektovala množstvo budov. Keďže pri budovách sa uvádza iba meno hlavného projektanta a nie jeho podriadených, preto nemôžeme vedieť, na ktorých budovách pracoval I. Vydarený. Pravdepodobne je to dostihový Park Kincsem z roku 1924, budínske vily v neobarokovom štýle, budova v severnej časti Kossuthovho námestia, budova na rohu Karolovej okružnej a Kráľovskej ulice.

Po sympóziu sa uskutočnila vernisáž výstavy diel Ivana Vydareného. Vystúpili na nej členovia Budapeštianskeho slovenského speváckeho zboru Ozvena so slovenskými piesňami. Kurátorka výstavy Bernadett Gassama-Szabová vo svojom príhovore pripomenula, že uznávaných umelcov len zriedkakedy nadchla panoráma mesta a výstavba budov. I. Vydarený zvečnil prestavbu Alžbetinho mosta, zbúranie Tabánu, pohľad na zbombardovanú Budapešť, premenu nábrežia Dunaja, mostov, Starého Budína, budovy v hradnej štvrti, ďalej hrobku derviša Gül Babu, to všetko v rôznych variantoch. Na maľbách predstavujúcich Lehelovo námestie nachádzame etapy výstavby Kostola sv. Margity Arpádovskej, podobne ako všedné dni ľudí hemžiacich sa na námestí a na trhovisku. Podobná výstava sa uskutočnila v roku 2005 v Tate.

Výstava v Slovenskom inštitúte je otvorená do 31. augusta.

Eva Patayová Fábiánová