Význam Gustáva Maršalla-Petrovského (1862-1916) pre slovenskú literatúru a kultúru bol dlhý čas nedocenený.

Toto nedostatočné hodnotenie ako prvý uviedol na správnu mieru Peter Andruška vo svojej rozsiahlej a obsažnej práci Dolnozemské aspekty slovenskej kultúry, kde tomuto autorovi priznáva miesto v nadslovenskom kontexte, resp. v americko-slovenských súvislostiach ako spolutvorcovi národno-emancipačných úsilí Slovákov v zámorí. G. Maršall-Petrovský študoval na gymnáziách v Novom Sade a Sarvaši a v štúdiach pokračoval na právnickej akadémii v Prešove, kde bol pre údajný panslavizmus vylúčený zo všetkých škôl v Uhorsku. Podobný osud ho stihol neskôr vo Viedni, kde študoval medicínu. Aby sa vyhol väzeniu, v roku 1892 odišiel do Spojených štátov amerických, kde pôsobil ako novinár a spisovateľ až do svojej smrti.

Literárne debutoval po príchode do Viedne. Jeho ambície vytvoriť žáner spoločenskej novely podľa vzoru Turgeneva a Vajanského našli výraz v knižke Novely. Maršallova próza sa prikláňa k realistickej línii, avšak sú v nej badateľné romantické prvky. Dej jeho noviel sa odohráva v mestských salónoch a vidieckych panských kaštieľoch. Súdobá literárna kritika na Slovensku mu vyčítala bizarnosť vkusu a nedostatok opravdivého citu a poézie. Po príchode do USA Maršall vydal dobrodružný historický román Jánošík, kapitán horských chlapcov (1894), poznamenaný romanticko-fantazijnými motívmi. Umelecky náročnejšie sú jeho poviedky zo života amerických Slovákov, ktoré zhrnul do knižky Spod závejov amerických (1906). P. Andruška vo svojom vyššie citovanom diele vyslovil zaujímavý názor, že totiž keby Gustáv Maršall mal bohatšie slovenské jazykové zázemie, keby jeho texty neboli zväzované dolnozemským prostredím a jeho jazykovými limitmi, „mohol to byť veľkodychý autor s tvorivými výsledkami nad rámec vtedajšej nielen slovenskej, ale aj uhorskej, ba európskej prózy.“

Osobitnú pozornosť si zasluhuje novinárska činnosť Maršalla-Petrovského v Amerike, ktorou prispieval ku kultivovaniu obsahovej, jazykovej a štylistickej úrovne vydávaných novín. Maršalla zaujímali aj otázky univerzálneho charakteru, všíma si témy socializmus a kresťanstvo, svetový mier a pod. Toto zameranie dokazujú jeho pôvodné práce, ako aj preklady zo svetovej literatúry. Podľa hodnotenia Jána Kmeťa Maršallovým dielom sa začal plnšie utvárať dolnozemský regionálny variant slovenskej literatúry. Ako píše literárny vedec a kritik M. Harpáň, Maršall patrí medzi prvých slovenských spisovateľov narodených na Dolnej zemi, takže sa mohlo očakávať, že v jeho prózach bude tento priestor plnšie znázornený. No možno práve preto, že mu dolnozemské priestory boli životnou každodennosťou, necítil potrebu literárne ich ozvláštňovať, ako napríklad Ján Čajak.

K tejto oblasti sa pripája aj Maršallovo pôsobenie v oblasti ľudovýchovnej a osvetovej. Zaslúži si zmienku ako autor viacerých praktických príručiek. Zostavil učebnicu slovenčiny pre Nemcov a orientačnú brožúru v angličtine poskytujúcu základné informácie slovenským prisťahovalcom do USA. Pri príležitosti 100. výročia jeho narodenia vydavateľstvo Obzor v Petrovci vydalo jeho súborné prozaické dielo v štyroch zväzkoch.

(kní)