Slovenská samospráva a Obecná samospráva v Šámšonháze usporiadali 5. augusta XVIII. oslavy osídlenia obce Slovákmi.

Vedenie osady a organizátori aj v tomto roku s radosťou privítali zahraničných a tuzemských hostí na najdôležitejších oslavách Slovákov v Šámšonháze. Program sa začal slovenskou bohoslužbou v miestnom evanjelickom kostole, ktorú slúžil miestny duchovný Ondrej Lehocký. Okolie kostola je každý rok dejiskom osláv šámšonházskej Slovače, ktoré sa organizátori vždy snažia spestriť o nové programy: raz to bola výstava bábik, inokedy otvorili Kuchynské múzeum a túto augustovú sobotu zas usporiadali v priestoroch turistickej ubytovne výstavu „ručníkov“, teda šatiek. Po bohoslužbe ju otvorila starostka obce Gyöngyi Bajnoková Képešová. Ako sme sa dozvedeli, v Šámšonháze nebolo zvykom vyšívať šatky, tie si kupovali na trhovisku v neďalekom Pastúchove. Napriek tomu tu ženy nosili podobné šatky.

Sprievodnými akciami osláv boli napríklad ukážka kulinárskeho umenia miestnych gazdiniek, výstava v Kuchynskom múzeu, ochutnávka perkeltu z diviaka alebo bylinkových čajov, možnosť nákupu ručných prác, či vozenie sa na koči po dedine.

Po otvorení výstavy sa zišli hostia na fare, aby vzdali hold miestnemu rodákovi Ľudovítovi Haanovi. V tejto novohradskej obci sa totiž 13. augusta 1818 narodil učiteľ a literát Ľudovít Augustín Haan, syn miestneho evanjelického farára Jána Haana. Mal rok, keď sa dostal do Békešskej Čaby, kde vychodil elementárnu školu. Od r. 1829 do r. 1834 bol žiakom sarvašského gymnázia. V rokoch 1834 - 1839 študoval na evanjelickom lýceu v Prešove. Tu sa pridal na stranu Ľ. Štúra, ale v hĺbke duše jeho myšlienky nepokladal za najzávažnejšie, najmä čo sa týka pozdvihnutia hmotnej a duševnej úrovne dolnozemskej Slovače. Za dôležitejší faktor pokladal svoju evanjelickú vieru. Roku 1842 sa stal učiteľom maďarskej školy v Békešskej Čabe a kaplánom pri otcovi.

Neskoré popoludnie patrilo folklóru. Na prírodnom javisku sa vystriedali spevácke a tanečné súbory zo Šámšonházu, Dengelegu a ľudoví speváci z Heľpy, ktorí prišli vďaka partnerskému vzťahu medzi obcou Chvalová a Šámšonházom. Starosta Chvalovej Vladimír Vaculčiak vo svojom príhovore pripomenul, že hoci partnerskú zmluvu podpísali pred deviatimi rokmi, vtedy ešte netušili, že hospodárska kríza ovplyvní aj partnerské vzťahy. Vo svojom príhovore starostka obce poďakovala miestnym podnikateľom a obyvateľom obce za všestrannú pomoc, ktorú im poskytli pri organizovaní podujatia. Po krátkom historickom úvode o dejinách novohradskej slovenskej osady odovzdala slovo predsedovi slovenskej samosprávy.

Pavol Bukran, nabádal obyvateľov Šámšonházu, aby nezabúdali na svojich slovenských predkov a hrdo sa hlásili za Slovákov pri každej možnej príležitosti. Kultúrny program slávnostne otvoril predseda Valného zhromaždenia Novohradskej župy Zsolt Becsó, ktorý sa vyslovil za spoločné riešenie problémov. Poďakoval obyvateľom, že dbajú o svoje národnostné tradície. Po príhovoroch nasledoval kultúrny program, v ktorom mal vystúpiť aj Folklórny súbor Ipeľ z Lučenca. Keďže sa mu cestou zo Srbska pokazil autobus, do novohradskej obce prišiel iba podvečer. Miestni speváci, členovia zboru Hruštičke, sa však vynašli: zapojili všetkých vystupujúcich a divákov do spoločného spevu, pri ktorom sa všetci dobre zabavili.

Po kultúrnom programe sa pohol krojovaný sprievod po dedine, aby pozýval obyvateľov na folklórny večierok do obecného domu. Slovenskí muzikanti sedeli na voze, za nimi s pampúchami (šiškami), pagáčikmi a domácim vínom išli miestni mladí, ktorí pozývali obyvateľov obce a ponúkali ich dobrotami.

Bol to vydarený deň, na ktorom si obyvatelia novohradského Šámšonházu slovom, spevom i hmotnými pamiatkami zaspomínali na svojich slovenských predkov.

(ef)