Prvý augustový víkend patril už tradične Slovenským národným slávnostiam (SNS) v Báčskom Petrovci.

Pred rokom sa uskutočnil ich jubilejný päťdesiaty ročník, tentoraz sa slávnosti konali v znamení iného výročia - osemdesiatročnice založenia Matice slovenskej v Srbsku. Tá je spolu s Obcou Báčsky Petrovec a Národnostnou radou slovenskej národnostnej menšiny organizátorom festivalu, ktorý je jednoznačne najväčším podujatím v kultúrnom kalendári vojvodinských Slovákov. Opäť ním žil nielen celý sedemtisícový Báčsky Petrovec, ale naozaj celá mimoriadne vitálna slovenská enkláva v Srbsku.

Hoci bohatý kolotoč sprievodných programov sa roztočil už predtým, oficiálne otvorenie slávností sa uskutočnilo v sieni Slovenského vojvodinského divadla v piatok 3. augusta večer. Umelecké stvárnenie otváracieho programu SNS mal tohto roku na starosti Ústav pre kultúru vojvodinských Slovákov. Jeho význam podčiarkla mimoriadna účasť hostí. Úctu prehliadke slovenskej vojvodinskej kultúry prišli prejaviť aj predseda vlády Srbska Ivica Dačić a minister kultúry Srbska Bratislav Petković. Nechýbal veľvyslanec Slovenskej republiky v Srbsku Ján Varšo, predseda Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí Igor Furdík, autor tohto článku ako predseda Svetového združenia Slovákov v zahraničí, správca Matice slovenskej Ján Eštok, ani predseda Celoštátnej slovenskej samosprávy v Maďarsku a generálny tajomník SZSZ Ján Fuzik či delegácie Slovákov z Rumunska a Chorvátska. Domácich reprezentovali predsedníčka Národnostnej rady slovenskej národnostnej menšiny Anna Tomanová-Makanová, predsedníčka Matice slovenskej v Srbsku Katarína Melegová-Melichová a poslanec Zhromaždenia AP Vojvodiny Ján Bohuš. Hostí privítal predseda Obce Báčsky Petrovec Pavel Marčok.

Otvárací program niesol názov Otvorená kniha šľachetná a mapoval všetky miesta, kde vo Vojvodine Slováci žijú. Ich kultúru predstavoval najmä vystúpeniami víťazov na rôznych umeleckých súťažiach. Všetko symbolicky prepájala kniha Slováci v Srbsku z aspektu kultúry, jeden z najvýznamnejších edičných počinov ostatných rokov. Práve do nej všetci účastníci pohybom, piesňou, slovom a obrazom vpisovali nové dejiny Slovákov žijúcich v Srbsku. Program využíval aj moderné filmové dokrútky a celkovo išlo o mimoriadne ambiciózny umelecký počin, ktorý v priamom prenose vysielala aj vojvodinská televízia.

V skutočnosti však festival začal už omnoho skôr, prakticky už v nedeľu 29. júla vernisážou výstavy „Z klenotnice našich rodičov“. V stredu a štvrtok sa konali ďalšie štyri vernisáže: Knižnica Štefana Homolu patrila expozícii „Matici k sviatku“, Galéria Zlaté remeslá predstavila olejomaľby Jána Brnoliaka, Združenie petrovských výtvarných umelcov obohatilo program kolektívnou výstavou svojich členov, v Novom Sade otvorili výstavu akademického maliara Milana Súdiho. Vo štvrtok sa v Báčskej Palanke konalo stretnutie slovenskej študujúcej mládeže.

V piatok bol už program neuveriteľne nabitý. Dopoludnia sa konala medzinárodná filatelistická výstava, ako aj vernisáže výstav Ivana Križana a Jána Maglovského, uskutočnilo sa prijatie predstaviteľov partnerských miest u predsedu obce, ale aj ľudová zábava s varením baranieho guláša či výstava remesiel. Otváraciemu programu bezprostredne predchádzali dve podujatia - vernisáž výstavy insitného maliara Jána Husárika a odhalenie pamätnej tabule Jána Kvačalu, zakladateľa komeniológie, k 150. výročiu jeho narodenia.

Po otváracom programe sa konal jednak koktejl na vysokej spoločenskej úrovni, vrátane účasti srbského premiéra a ministra kultúry, ale súčasne aj folklórny koncert: „50 rokov mladosti – pocta Dolnej zemi“ v podaní súboru Mladosť z Banskej Bystrice. Sobotné dopoludnie prinieslo ďalší z vrcholov podujatia - slávnostné zasadnutie jubilujúcej Matice slovenskej v Srbsku. Pozdravy hostí, ale aj súčasných a bývalých predstaviteľov matice, sa striedali s udeľovaním vyznamenaní a celkovo vytvorili mimoriadne dôstojný rámec pre oslavu osemdesiateho výročia založenia tejto najpočetnejšej organizácie vojvodinských Slovákov. Svetové združenie Slovákov v zahraničí spolu s novými posilami svojho bratislavského sekretariátu Stanislavom Bajaníkom a Vierou Tapalagovou venovalo osemdesiatročnej mladici aj originálny dar - paletu a kufrík prvej akademickej maliarky z tohto prostredia Zuzky Medveďovej.

Mimoriadnu váhu malo aj stretnutie slovenských dolnozemských učiteľov za účasti pedagógov zo Srbska, Maďarska, Rumunska i Chorvátska. Na tomto podujatí boli udelené aj vyznamenania - popri domácich zaslúžilých učiteľoch aj trom z okolitých krajín: Edite Pečeňovej z Maďarska, Pavlovi Hlásznikovi z Rumunska a Andrejovi Kuricovi z Chorvátska. Deň zakončil nádherný galakoncert folklórnych súborov v amfiteátri na hriskách základnej školy so symbolickým názvom „Z matkinho náručia“. Pravda, deň mal 24 hodín a tie boli využité na viac než sto percent - stihol sa aj futbalový a basketbalový turnaj, prezentácia kníh i detská módna revue a predovšetkým otvorenie rozsiahleho Jarmoku umenia na hlavnej petrovskej ulici, ktorá bola plná stánkov jednotlivých obcí, spolkov, ale aj remeselníkov a výrobcov všetkého, čo sa spája s miestnymi slovenskými tradíciami...

Nedeľa patrila športovým rybárom, stolným tenistom, poľovníkom i šachistom, medzi ktorými nechýbala desiatka veľmajstrov a medzinárodných majstrov, ale aj niekoľkým ďalším zásadným bodom programu dní. Zvláštne miesto patrilo slávnostným bohoslužbám, ktoré slúžil slovenský biskup v Srbsku Samuel Vrbovský. Už tradičné je aj stretnutie slovenských novinárov. No a po futbalovom zápase FK Mladosť Petrovec – FK Dolina Padina prišiel mimoriadne milý program: „Červená čiapočka“, galakoncert detských folklórnych súborov. Dlhokánsky itinerár slávností zakočil „Hugo Karas“, presnejšie rovnomenné predstavenie divadelníkov z Kysáča.

Prvé Slovenské národné slávnosti sa tu uskutočnili 28. augusta 1919. Aj po zrušení Matice Slovenskej v Juhoslávii sa pokračovalo v ich organizácii do roku 1953. Obnovené boli spolu s obnovením matice v roku 1990. Tento rok napísali päťdesiatuprvú, veľmi dôstojnú kapitolu svojej histórie. A dali tak krásny darček k osemdesiatinám Matice slovenskej v Srbsku, s ktorou sú neodmysliteľne späté...

Vladimír Skalský

predseda Svetového združenia Slovákov v zahraničí,

viceprezident organizácie Európania vo svete