Prvý augustový víkend usporiadala Samospráva mesta Medeš (Medgyesegyháza) trojdňové oslavy poľnohospodárskej plodiny, ktorá preslávila tento kraj aj za hranicami Maďarska.

Traduje sa, že tunajšie červené melóny sú najchutnejšie, a to nielen v domácom meradle. 18. Melónový festival sprevádzali odborné i kultúrne programy, najveľkolepejšie bolo nedeľné stretnutie Slovákov.

Miestna slovenská samospráva i tentoraz pripravila v rámci festivalu ukážku tradičnej gastronómie. Z príjmov, ktoré získala, podporí reštaurovanie budovy oblastného a spoločenského domu Slovákov v meste.

Kultúrny program národností sa uskutočnil 5. augusta. Slovenskú kultúru reprezentovali na javisku Medešská tanečná skupina pôsobiaca pri základnej umeleckej škole F. Liszta so sídlom v Orosháze, citarová skupina Rosička a Ľudový spevácky zbor Horenka z Kétšoproňu pod vedením Pirošky Majernikovej. Po vystúpení miestna slovenská samospráva pozvala členov vystupujúcich slovenských folklórnych skupín z Kétšoproňu, ako aj Slovenského klubu a spevokolu Orgován z Békešskej Čaby na priateľské stretnutie Slovákov. Medešanky vítali svojich priateľov v záhrade evanjelického kostola tradičnými jedlami: chutnými heroukami (fánkami). Čabianska delegácia na čele s predsedníčkou slovenského klubu Alžbetou Ančinovou tu predviedla krátky kultúrny program.

Hosťov v zborovej sále privítala predsedníčka Slovenskej samosprávy v Medeši Mária Nyáriová Sláviková, ktorá im priblížila minulosť a prítomnosť medešských Slovákov. Hovorila o tom, že v chotári mesta, ktoré r. 1893 založili slovenskí gazdovia z Békešskej Čaby, je jedna z najlepších úrodných pôd krajiny. Oblasť má vynikajúce podnebie s vysokým počtom slnečných hodín, teda sú dané všetky predpoklady k úspešnému pestovaniu poľnohospodárskych plodín. Medešania sa v súčasnosti špecializujú na zeleninu: papriku, paradajky, uhorky a melóny. Melóny začali pestovať začiatkom XX. storočia a dnes sa stali hlavným hospodárskym profilom mesta. 60% úrody a polovica exportu melónov v Maďarsku pochádza z južnej časti Békešskej župy. Na báze úspešnej poľnohospodárskej výroby v poslednom desaťročí vyrástol v meste a jeho okolí moderný potravinársky priemysel, zameraný najmä na obalovú technológiu a logistiku.

Po zaujímavej prednáške nasledovala spoločná havranka (olovrant): tarhoňa s mäsom, tiež tradičné jedlo, ktoré pripravili miestne Slovenky. Hostia sa za bohaté pohostenie odvďačili spevom. Zo 60 hrdiel zneli slovenské ľudové piesne v sprievode citary a bručáka, čiže hlinenej basy, až dojímavo.

Po spoločnej zábave hostia navštívili logistický závod Zoltána Čičeľa a jeho spoločníka, v ktorom balia poľnohospodársky tovar. Podnikateľ slovenského pôvodu prezradil návštevníkom, že spoločnosť s ručením obmedzeným bola založená r 1991 s cieľom realizovať miestnu produkciu na domácich i zahraničných trhoch. Vytvorila modernú výrobňu s chladiarňou a najmodernejšími triediacimi strojmi. Firma dodáva produkciu hlavne na trhy Európskej únie. V čase návštevy čabianskych a kétšopronských Slovákov tu práve balili melóny.

- Keďže táto naša činnosť je sezónna, prebieha v júli a v auguste, v ostatných mesiacoch obchodujeme. Z Japonska importujeme poľnohospodárske stroje, nástroje, traktory, vozíky, ktoré realizujeme na domácich trhoch, - odpovedal predseda spoločnosti na otázku hostí. Pyšne dodal, že majú aj vlastný produkt, je to stroj na obracanie obilia.

Hostia obdivovali kreativitu a podnikavosť medešského Slováka. Členom čabianskeho slovenského klubu, skúseným gazdom, dobre padlo porozprávať sa o dnešných možnostiach hospodárenia a podnikania. Nečudo, veď vlastne mali možnosť nahliadnuť, akým smerom sa vyvíja hospodárenie, ktoré začali v tomto kraji ich (naši) predkovia.

Ildika Očovská - VZS