Vždy som závidela manuálne zručným ľuďom, nehovoriac o tých, ktorí majú navyše aj fantáziu. Lebo ja nemám! Ani zručnosť, ani svetové nápady. Žiaľ!

Alan Parkinson, otec luminária, také problémy nemá. Výstavbou a vývojom luminárií sa zaoberá od roku 1985 v rámci svojej príznačne pomenovanej spoločnosti Architects of Air. Inšpiráciu hľadal v architektúre katedrál a mešít, čerpal z prírodných tvarov a geometrických telies. A tak pred 20 rokmi skonštruoval prvú originálnu vzduchovú stavbu. Najnovšou, jubilejnou kreáciou spoločnosti je Exxopolis, ktorú si návštevníci taktiež jubilejného festivalu Sziget mohli vychutnať v predĺženej otváracej dobe od 12. do 01. hodiny.

Čo je luminárium?

Na prvý pohľad človeku pripomína obrovský pestrofarebný nafukovací hrad, alebo viacero cirkusových stanov prilepených na seba vo veľkosti polovice futbalového ihriska. Ale, ako sa povie, podstata sa skrýva vo vnútri, vo farebnom labyrinte, kde človek získa jedinečný vizuálny a emocionálny zážitok. Pobyt v lumináriu má blahodarný účinok a je zdrojom pozitívnej energie - riziká a nežiaduce účinky zatiaľ neboli zaevidované. Funguje to ako nabíjačka bateriek, ibaže tými baterkami sme my sami. Sadnete si, alebo ešte lepšie ak si ľahnete na najpríťažlivejšie miesto pre vás a stačí, ak sa pozeráte na hru svetiel okolo vás. O 15 minút budete ako vymenení. „Táto architektúra je navrhnutá s cieľom umocniť pocit zázraku,” povedal Alan Parkinson.

Labyrint tieňov

Keď si už človek dá tú námahu, že vystojí mnohokrát aj polhodinový rad a dostane sa ku vchodu, má to už vyhrané. Dostane plán s pôdorysom bludiska, ktorý môže, ale nemusí používať, vyzuje si topánky, vypočuje si krátke inštrukcie sprievodcov a začína sa kúzlo. Každý sa samostatne prechádza v labyrinte, kde pri tichej upokojujúcej hudbe môže vnímať premenlivosť svetiel, tieňov a farieb. V lumináriu nepoužívajú žiadne vonkajšie osvetlenie, teda svetlo sa doň dostane cez 0,5 mm tenké špeciálne priesvitné umelohmotné steny. Hra farieb, svetiel a tieňov závisí od intenzity slnečného žiarenia, a tak každá návšteva luminária sa stáva originálnym, neopakovateľným zážitkom.

Dvadsaťročný vývoj vzduchových stavieb priniesol postupné zdokonaľovanie ich technických prvkov. Inšpiráciou hlavnej kupoly Exxopolisa bola katedrála v Southwelli, kým špeciálne olovnaté sklo pripomínajúce „okno“ vyrobili podľa vzoriek mozaiky Sira Rogera Penrosa.

Od roku 1992 očarili lumináriá takmer 2 milióny návštevníkov z 38 krajín sveta. Na Sziget sa vrátili po trojročnej pauze už ôsmy raz a môžeme dúfať, že prídu aj o rok.

(IK)