Piata pôstna nedeľa je neklamným znakom jari, nesie viaceré známe pomenovania ako napríklad Smrtná alebo Čierna nedeľa.

Piatej pôstnej nedeli dávali ľudia názvy podľa dávneho zvyku, ktorý pramení v samotných začiatkoch cirkvi.

Aj v súčasnosti sa stretávame s obyčajou zahaľovať v tento deň v kresťanských chrámoch kríž s ukrižovaným Ježišom čiernym súknom na znak hlbokého smútku z jeho blížiaceho sa umučenia a smrti na Golgote. Počas Smrtnej nedele bývalo v mnohých Slovákmi obývaných obciach v Maďarsku a na celom Slovensku rozšíreným zvykom vynášanie Moreny, ktorý vo viacerých regiónoch prežíva dokonca renesanciu a spestruje vítanie jari.

Slamou vypchatá Morena, figurína v ženských šatách, ktorú tiež prezývajú Marmuriena alebo Kyselica, symbolizuje túžbu, ktorá pretrváva z pohanských čias, zbaviť sa po súženiach dlhej zimy rizík, ktoré toto ročné obdobie prináša. Vynášanie Moreny je v rukách mladých vidiečanov, tí ju z obce odprevádzajú v sprievode a so spevom. Symbol smrti, chorôb a zimy končí zapálený vhodením do potoka alebo zhorí vo vatre.

Tradične dva týždne pred Veľkou nocou, na Čiernu nedeľu vynášajú Slováci v Dabaši-Šáre Kyselicu. Tohto roku to bolo 17. marca. Podľa slov starších obyvateľov je to jediná tradícia, ktorú si zachovali obyvatelia mesta od osídlenia našich slovenských predkov a ktorú oslavujú bez prerušenia. Dospelí, deti, mladí i skôr narodení, rodičia i starí rodičia sa plní očakávania do čierneho kroja oblečení zhromažďovali na dvore Slovenského domu. Prítomní boli nielen členovia miestnej slovenskej samosprávy, mládežnícka sekcia tanečnej skupiny Borovenka, ale aj členovia ženského speváckeho zboru Rozmarín, škôlkari, žiaci a pedagógovia.

Krojovaný sprievod spievajúc prešiel s Kyselicou až k brehu potoka. Na čele sprievodu bol konský povoz, za ktorým sa točilo „čertovo koleso“. Mužská a ženská figurína v ľudovom kroji, ktoré boli pripevnené na koleso, „pretancovali“ celú cestu. Na brehu potoka členovia ženského speváckeho zboru Rozmarín zaspievali kyticu slovenských piesní, potom vyzliekli figurínu a ľudový kroj pekne zabalili do batoha. Členovia tanečnej skupiny Borovenka potom zapálili Kyselicu zhotovenú z dreva a slamy a hodili ju do vody.

Podľa tradícií pomocou vody a ohňa pochovali zimu, zničili choroby, zlo a nešťastie - voda ich všetky odniesla ďaleko od mesta. Program pokračoval šliapaním konope. Detičky miestnej materskej školy pod vedením členky speváckeho zboru vstúpili do menšej jamy, do ktorej predtým položili konope a vodu. Tak symbolicky v „močille močili konope“. Krojovaný sprievod po oživovaní tejto tradície sa vrátil do Slovenského domu. Organizátori s chutnými domácimi zákuskami a chýrnymi závinmi sa poďakovali každému za účasť a pomoc.

Mariann Gogoláková - aszm