V XIV. obvode Budapešti je od roku 2003, keď na Americkej ulici odhalili pamätnú tabuľu Antona Straku, tradíciou, že v máji vzdávajú hold tomuto významnému činiteľovi českých, slovenských a maďarských dejín.

Aj tohto roku usporiadali České centrum Budapešť, Slovenský inštitút, Kruh priateľov Bohemia a Slovenská samospráva XIV. obvodu pietny akt. Pred kladením vencov k pamätnej tabuli československého diplomata, ktorý sa obrovskou mierou zaslúžil o rozvíjanie česko-slovensko-maďarských literárnych stykov a kultúrnych vzťahov, prítomných pozdravil predseda obvodnej slovenskej samosprávy Pavol Maulik. Zvlášť privítal riaditeľa Českého centra Michala Černého, zástupcu riaditeľa SI Petra Tomčíka, vicestarostu XIV. obvodu Zoltána Rozgonyiho, podpredsedu Slovenskej samosprávy hlavného mesta Ladislava Petra a predsedu Gréckej samosprávy XIV. obvodu Bekiarisa Dimitrisa a jeho zástupcu Sertaridisa Nikosa.

- Pamätná tabuľa nado mnou sa dostala na stenu tohto domu presne pred desiatimi rokmi. V tomto dome totiž býval a pracoval známy český diplomat Anton Straka. Na tomto pietnom akte si pripomíname jednak jubilejný desiaty rok a 120. výročie jeho narodenia, - povedal predseda Slovenskej samosprávy XIV. obvodu v Budapešti. Spomienkovú slávnosť spestril s krátkym kultúrnym programom štipendista samosprávy Juraj Ráďanský. Poslucháč ELTE predniesol úryvok zo štúdie bývalej štipendistky slovenského voleného zboru Borbály Čomaovej s názvom Stavaj most, nevraž klin. Štipendium, ktoré nesie meno A. Straku, založila slovenská samospráva v Zugló z iniciatívy zosnulej Jozefíny Hontiovej Klányiovej, titulárnej predsedníčky zboru.

Slávnosť sa konala na pamiatku človeka, ktorý ukázal, čo mohla urobiť diplomacia v československo-maďarských vzťahoch po prvej svetovej vojne. V tomto zložitom období, v tridsiatych rokoch Anton Straka dokázal, že sa jeho misia stala dielňou československo-maďarských kultúrnych vzťahov. Napriek tomu, že vzťahy medzi Československou republikou a Maďarskom boli komplikované a v krajinách boli rozličné režimy, Anton Straka dokázal svojou aktivitou zbližovať najsilnejších kultúrnych predstaviteľov obidvoch štátov. Jeho salóny sa stali známymi po celej Budapešti a pre popredných maďarských intelektuálov bolo cťou navštevovať ich. Koniec tridsiatych rokov priniesol deštrukciu Československej republiky a československo-maďarských vzťahov. Diplomat Anton Straka ako relatívne mladý človek zahynul v nacistickom koncentračnom tábore.

Jubilejný, desiaty slávnostný akt sa skončil kladením vencov pri pamätnej tabuli.

Andrea Szabová Mataiszová