Slovenská samospráva XII. obvodu Budapešti usporiadala v polovici novembra zaujímavé podujatie, v rámci ktorého vedecká pracovníčka Výskumného ústavu Celoštátnej slovenskej samosprávy v Maďarsku Alžbeta Hornoková Uhrinová prednášala o používaní slovenského jazyka v Maďarsku v súčasnosti.

Prítomných v mene hostiteľov privítal v Jókaiho klube predseda slovenského voleného zboru Michal Hrivnák. Ako povedal, v súčasnosti je málo takých fór, kde by sa mohlo hovoriť o otázkach, ktoré sa nás bezprostredne týkajú. Práve preto pozvali A. Hornokovú Uhrinovú.

Vo svojej prednáške predstavila výsledky viac ako pätnásťročného sociolingvistického výskumu, ktoré získala počas písania svojej dizertačnej práce a v rámci realizácie jazykového programu Výskumného ústavu CSSM. Jej hlavným cieľom bolo zmapovať, zdokumentovať a opísať jazykovú situáciu v Maďarsku na konci 20. a na začiatku 21. storočia. Hľadala odpoveď na otázku: aké sú možnosti individuálneho a kolektívneho používania slovenského jazyka, slovenskej komunikácie v Maďarsku v súčasnosti. V jej štúdiách sú charakterizované hlavné komunikačné sféry, bilingvizmus Slovákov v Maďarsku, proces vývinu slovenčiny i ambivalentný stav výmeny jazyka. Výskum začala vo svojom rodnom meste, v Békešskej Čabe, kde mala 94 respondentov, pokračovala v Békešskej župe, neskôr ho rozšírila na slovenské jazykové ostrovy v Maďarsku. Cieľovou skupinou výskumu bola inteligencia. Vybrala si túto vrstvu, lebo menšinová inteligencia, teda aj slovenská, má rozhodujúcu úlohu v zachovaní menšinových kultúr, v našom prípade v zachovaní slovenskej menšinovej kultúry a jazyka v Maďarsku a tým v spomalení asimilácie. Počas svojich empirických výskumov používala vždy tie isté metódy sociolingvistiky: dotazník o jazykovej praxi, sociolingvistické interview, bezprostredné účastnícke pozorovanie, rozbor a analýza dokumentov, aby výskumné zistenia boli porovnateľné.

Ďalší sociolingvistický výskum pod názvom Jazyková situácia v Slovenskom Komlóši bol realizovaný z iniciatívy a podľa koncepcie a predstáv celoštátneho projektu Oddelenia súčasných jazykov Jazykovedného ústavu Maďarskej akadémie vied a Katedry súčasného maďarského jazyka Univerzity Loránda Eötvösa. „Na základe skúseností, ktoré sme získali pri výskume používania jazyka, vykonanom v Slovenskom Komlóši v decembri 2003 a v januári 2004 u 70 respondentov, môžeme konštatovať, že tunajšia slovenská spoločnosť sa v súvislosti so zmenou či zachovaním jazyka nachádza niekde v strede, v prechodnej fáze dvojjazyčnosti. Popri postupnej výmene jazyka sme však mali možnosť zaregistrovať aj konkrétne opatrenia v záujme zachovania slovenského jazyka,“ povedala. Výskum sa zameriaval na používanie jazyka, formy výmeny kódov a zachovania jazyka, na otázky dvojjazyčnosti, jazykového postoja, stereotypov.

„Na základe výsledkov výskumu môžeme konštatovať, že v Slovákmi obývaných lokalitách v Maďarsku aj v súčasnosti existuje a vo všetkých troch vrstvách kultúry sa používa ústna i písomná podoba slovenského jazyka. Najrozšírenejšie sú nárečia a rôzne podtypy slovenských nárečí, hoci počet ich prirodzených nositeľov drasticky klesá. Spisovná slovenčina - podľa terminológie sociolingvistiky jej menšinový variant - je v súčasnosti pracovným jazykom inteligencie, jazykom škôl a jazykom kultúrnych a v poslednom čase aj verejných národnostnopolitických, vedeckých i vedecko-popularizačných podujatí. V období výskumu v nevídanej miere vzrástol počet akcií a programov, na ktorých sa používa slovenský jazyk,“ povedala.

Po prednáške sa rozprúdila živá diskusia, na záver ktorej účastníci konštatovali opodstatnenosť podobných podujatí.

(ef)