V divadelnej sále Osvetového strediska a konferenčného centra A. Józsefa v Šalgótarjáne sa 16. novembra uskutočnil jubilejný X. Slovenský regionálny deň. Podujatie usporiadala Slovenská samospráva v Šalgótarjáne, Slovenská samospráva Novohradskej župy, Združenie novohradských a hevešských Slovákov, pričom na jeho uskutočnenie finančne prispela Verejná nadácia ZSM a Regionálne stredisko OC CSSSM v Lucine.

Na podujatí sa zúčastnili Slováci z Novohradskej a Hevešskej župy, predstavili aj publikáciu s fotografiami o novohradských Slovákoch To sme my a odovzdali vyznamenania. V programe vystúpil folklórny súbor Urpín z Banskej Bystrice.

„To, že aj teraz sme sa zišli z rôznych kútov Novohradskej a Hevešskej župy je dôkazom toho, že pred desiatimi rokmi to bola dobrá myšlienka zorganizovať podujatie, ktoré je slávnostné, iné, ako folklórne stretnutie v Banke alebo Haluškový festival vo Veňarci. Tieto tri podujatia sa týkajú nášho celého regiónu,“ povedala predsedníčka Slovenskej samosprávy Novohradskej župy Ruženka Komjáthiová a dodala, že je veľmi dobrý pocit sa stretnúť po slávnosti v hale pri koláčikoch a porozprávať sa.

Podujatie poctil svojou prítomnosťou riaditeľ Slovenského inštitútu v Budapešti Gabriel Hushegyi, ktorý vo svojom príhovore zdôraznil, že každé takéto stretnutie je dôležité nielen tým, že sa na ňom zídu ľudia, ktorí v priebehu roka nemajú toľko možností sa stretnúť v hojnom počte, ale stretnutia, hodnotenie a ohodnotenie najlepších tvoria základ spoločnosti. Odovzdal aj pozdrav veľvyslanca Slovenskej republiky Rastislava Káčera.

Prítomným sa prihovorila aj predsedníčka Zväzu Slovákov v Maďarsku Ruženka Egyedová Baráneková, ktorá povedala, že každé stretnutie, každý osobný kontakt je v súčasnom svete veľmi dôležitý. Hovorila aj o 65. výročí založenia ZSM, ktoré síce vzniklo na základe politického rozhodnutia, no „život ukázal, že to, čo je dobré, sa udrží napriek všetkým politickým smerom,“ povedala. „ZSM spája, motivuje a dáva určitú nádej,“ povedala na okraj toho, prečo je dôležité fungovanie ZSM. Motivácia môže byť duchovná a materiálna, o ktorej nechcela hovoriť. „Duchovná motivácia je veľká citová väzba na svoju históriu, kultúru, jazyk. Verte mi, že kto má takúto silnú citovú väzbu, kto sa vie tak silne citovo viazať, je oveľa väčší a bohatší človek. Hrdosť na to, že som Slovákom v Maďarsku je úžasná vec. Priznám sa vám, že keď som prišla pred 30 rokmi do Maďarska, som sa čudovala, že Slováci v Maďarsku už zle hovoria po slovensky. Keď som sa však zoznámila s tým, že za tých 300 rokov čím všetkým Slováci prešli, tak môžeme povedať na každom fóre vždy a všade, že Slováci v Maďarsku si zaslúžia úctu, že hovoria po slovensky a že si vážia svoj národnostný pôvod,“ povedala.

V mene Slovenskej samosprávy Šalgótarjánu hovoril jej predseda Ferdinand Egyed, ktorý predstavil trojjazyčný fotoalbum To sme my, ktorý zahŕňa významnejšie pamätihodnosti jednotlivých slovenských osád regiónu zachytené fotoaparátom Józsefa Homogu. Obce sú zaradené v abecednom poriadku a každá je predstavená po slovensky, maďarsky a anglicky, so zvláštnym zreteľom na zachovávanie slovenských tradícií. Maďarské texty redigoval Béla Csongrády, do slovenčiny ich preložila R. Egyedová Baráneková, do angličtiny Ferdinand Egyed ml. a slovenskou lektorkou bola Vlasta Zsákaiová. Prítomným predstavili najzaujímavejšie fotografie knihy aj na plátne.

Po slávnostnom krste knihy nasledovalo odovzdávanie vyznamenaní. Na javisko vystúpili predsedníčka Združenia novohradských a hevešských Slovákov Terézia Nedeliczká a R. Komjáthiová, ktoré predstavili vyznamenaných. Vyznamenanie ZNHS a šalgótarjánskej slovenskej samosprávy udeľujú pokračovateľom odkazu Anny Hudeczovej. Tvorí ho diplom, keramický obraz znázorňujúci rozmarín a strieborný prsteň. Ako prvá si prevzala ocenenie učiteľka a knihovníčka Mária Szikorová Brinyická. Narodila sa v Horných Peťanoch, ukončila slovenské gymnázium v Budapešti a po ročnej práci v laboratóriu začala vyučovať slovenčinu v Banke a v Dolných Peťanoch a neskôr v Rétšágu, kde pracovala aj v knižnici až do odchodu do dôchodku. Učiteľka a vedúca materskej školy v Nížy Veronika Zacharová sa venuje výučbe detí v slovenskom duchu už 39 rokov. Zuzana Bánová Bartošová z Guty nie je neznáma našim čitateľom, je členkou VZ CSSM, učiteľkou a dlhoročnou aktivistkou v celoštátnom slovenskom národnostnom živote. Po ukončení slovenského gymnázia v Budapešti študovala v Segedíne ruštinu a slovenčinu. Vyučovala v rodnej dedine a v súčasnosti vo Veňarci. Potom nasledoval krátky film o vyznamenaných a o vystupujúcich v desiatich ročníkoch regionálneho dňa.

V kultúrnom programe vystúpili členovia folklórneho súboru Urpín z Banskej Bystrice. Súbor patrí k špičkovým umeleckým telesám a reprezentuje slovenský folklór na mnohých podujatiach doma i v zahraničí. Za 55 rokov svojej činnosti tanečne a hudobne spracoval folklór mnohých oblastí Slovenska. Hlavným zameraním programovej skladby súboru sú Horehronie a Podpoľanie, avšak program je doplnený aj o tance z iných oblastí Slovenska, ako sú Myjava, Zemplín, Šariš, Goral a iné. Počas svojho pôsobenia uskutočnil 1780 vystúpení, navštívil 24 krajín Európy, Ameriky, Afriky a Ázie. Absolvoval 64 zahraničných zájazdov a uskutočnil 240 vystúpení v týchto krajinách. Do Maďarska priniesli kus Slovenska, slovenskej kultúry, za čo im novohradské a hevešské publikum bolo nesmierne vďačné.

Potom už nasledovali voľné rozhovory pri bohato prestretých stoloch. Ako jeden z účastníkov poznamenal, bolo to ako na svadbe, kde sa stretli starí známi a členovia vzdialenej rodiny, ktorí sa nechceli rozísť, lebo si stále mali čo povedať.

(ef)