Zväz Slovákov v Maďarsku, Slovenská národnostná samospráva Novohradskej župy, Slovenská samospráva obce Banka a Združenie novohradských a hevešských Slovákov usporiadali 27. júla v poradí 18. Celoštátny folklórny festival Slovákov v Maďarsku a 48. Novohradské národnostné stretnutie. Tohtoročné podujatie sa nieslo v znamení 100. výročia vypuknutia prvej svetovej vojny.

Program odštartoval odhalením busty banskej nevesty na dvore obecného múzea, potom pokračoval folklórnou bohoslužbou v miestnom evanjelickom kostole, ktorej mottom bolo Nezabúdame a ďakujeme. Prítomní si vypočuli slová farárky Alžbety Nobikovej o tom, ako prežívali slovenské rodiny v Maďarsku ťažké obdobie vojny. Priblížiť udalosti pomohli aj členovia Súboru na zachovávanie tradícií Dobrona z obce Dobrá Niva na Slovensku. Názvom ich prednášky bolo Rozprávanie o bolesti. Vďaka dojímavej prednáške mnohí odchádzali z bohoslužby so slzami v očiach.

Počasie medzitým ukázalo svoju búrlivejšiu tvár, strašila prítomných búrkou. Pánbožko však pravdepodobne má rád našu malú komunitu Slovákov v Maďarsku, lebo hoci prietrž mračien znemožnila usporiadanie viacerých novohradských podujatí pod holým nebom, nad banským vodným pódiom do začiatku galaprogramu nebolo po daždi ani stopy. Predchádzal mu tradičný krojovaný sprievod zúčastnených súborov k javisku, po ktorom sestry Anna, Viera a Žofia Komjáthiové zaspievali hymnickú pieseň Daj Boh šťastia. Pridalo sa k nim aj obecenstvo.

Účastníkov i divákov privítali predsedníčka ZSM Ruženka Egyedová Baráneková a starosta obce András Ivanics. Galaprogram otvoril predseda Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí Igor Furdík. Medzi hosťami bol prítomný aj riaditeľ Slovenského inštitútu v Budapešti Gabriel Hushegyi.

V galaprograme slovenských súborov z Maďarska s názvom Keď mi prišla karta narukovať hrali hlavnú úlohu vojenské udalosti. Diváci videli odvod, narukovanie, rozlúčku, oplakávanie, vypočuli si vojenské pesničky - to všetko vryté do kultúry slovenských obcí z Pilíša, Dolnej zeme, Medzihoria, údolia Galgy a Novohradu. Vystúpili spevácke skupiny z Čívu, Mlynkov a Novohradu, spevácky zbor Čabianska ružička z Békešskej Čaby, citarista Alexander Szőke z Malej Nány, Ľudová hudba Svrčkovci zo Šalgótarjánu, folklórna skupina Rozmarín z Veňarcu, Zornica z Jače, FSK Dobrona z Dobrej Nivy a folklórne skupiny z Banky a z Pišpeku. Okrem toho sa predstavili folklórne súbory Veľká Bukovinka z Répášskej Huty, Pannónia z Malej Tarče a Lipa z Budapešti.

Medzitým sa pomaly zotmelo a posledný program dňa s názvom Folklórne pozdravy v podaní tanečných skupín Palóc zo Szécsényu, Ipeľ z Mihálygerge či Mladosť z Banskej Bystrice a Ľudovej hudby Svrčkovci zo Šalgótarjánu sledovalo obecenstvo už pri svetle fakieľ odrážajúcich sa od hladiny jazera.

Všetci, ktorí strávili toto nedeľné popoludnie na banskom festivale, v neskorých večerných hodinách dozaista odchádzali duševne obohatení. Komunita Slovákov v Maďarsku si uctila pamiatku svojich hrdinov naozaj dôstojne. Naši predkovia, ktorí pred sto rokmi odchádzali na vojnu, milovali túto zem, na ktorej žili, ako aj my, ich potomkovia ju milujeme a vážime si ju, považujeme ju za svoju vlasť, za svoj domov a na tomto mieste si chceme uchovať jazyk a kultúru zdedenú od našich predkov.

(Emese Gimesiová Szokolová - zp)