Počas tohto leta ma pracovné povinnosti „zaviali“ našťastie až dvakrát do prekrásnej dedinky Alkár, ktorá je najvyššie ležiacou obcou v Maďarsku. Priznám sa, doteraz som tam nikdy nebola, no bola som nesmierne zvedavá na život v takej malej obci, kde podľa posledného sčítania obyvateľstva žije 456 ľudí (približne 30% z nich sa hlási k slovenskej národnosti). Prvýkrát som cestovala do Alkáru s členmi Organizácie slovenskej mládeže v Maďarsku na poznávací zájazd, počas ktorého nás privítali v základnej škole riaditeľka Krisztina Jakabová, učiteľka a vedúca miestnej slovenskej samosprávy Judita Kaszalová Szabadová, neskôr, 2. augusta som sa zúčastnila na Obecnom dni, ktorý spojili s Národnostným dňom.

Slovákmi obývaná dedina Alkár spolu s piatimi ďalšími osadami, ktoré k nej administratívne patria (Mátraszentistván, Mátraszentlászló, Galyatető, Fallóskút, Bagolyirtás) sa nachádza v západnej oblasti pohoria Matra, v nádhernom prírodnom prostredí. Prvým obývaným miestom obce bol Mátraszentistván, svojim starým názvom Horná Huta (Felső-Huta), ktorá vznikla v polovici 18. storočia, keď sa tu usídlili remeselníci: slovenskí paliči dreveného uhlia prichádzajúci zo stredného Slovenska a fúkači skla nemeckého pôvodu zo Sudet. Následne vznikla lokalita Fiškalitáš Huta (Mátraszentlászló) a približne o sto rokov neskôr Alkár, čiže Petidomky (Ötházhuta).

Obec Alkár sa nemôže pýšiť viac storočnými dejinami, keďže v tomto roku oslávili obyvatelia 70. výročie jeho založenia. No v oblasti infraštruktúry, turizmu, dnešný Alkár sa už môže pustiť do súperenia s okolitými dedinami s viac sto ročnou históriou. Návštevníkov čakajú príjemné chvíle a čerstvý vzduch v úchvatnej hornatej oblasti s viacerými možnosťami aktívneho trávenia voľného času, napríklad rôzne turistické trasy, výletné a rekreačné miesta, v zimnom období lyžiarsky park zriadený v Hornej Hute.

Alkár sa stal administratívnym centrom skupiny šiestich osád, nachádzajú sa tu aj najdôležitejšie verejné inštitúcie ako Obecný úrad a základná škola. Materská a základná škola pomenovaná po miestnom učiteľovi Ladislavovi Zakupskom je jedinečná výchovno-vzdelávacia inštitúcia, lebo ju prevádzkuje miestna národnostná samospráva od septembra 2012. Ako nám počas dávnejšej diskusie prezradila riaditeľka inštitúcie Krisztina Jakabová, škola prežívala v minulých desaťročiach ťažké obdobia. „Do 70. rokov tu fungovala osemročná základná škola, chodili sem aj žiaci z Hornej Huty, Fiškáliš Huty, bol tu zriadený dokonca aj internát,“ povedala Krisztina Jakabová. „V 70. rokoch boli vyššie ročníky pripojené k inej vzdelávacej inštitúcii, osemročnou sa naša škola znova stala v roku 1990.“ Ďalší problém sa vyskytol so zmenou zákona o verejnom školstve, podľa ktorej správcom školy by sa mal stať štát. Znova bol otázny osud vyšších ročníkov kvôli malému počtu žiakov - po viacmesačnom boji však riešenie prišlo vo forme zákonnej možnosti, podľa ktorej zriaďovateľom školy môže byť aj miestna samospráva. „Na pozbieranie potrebných dokumentov sme vtedy mali menej, ako dva týždne,“ dodala vedúca miestnej slovenskej samosprávy a učiteľka Judita Kaszalová Szabadová.

Škola má teraz 33 žiakov, slovenský jazyk sa vyučuje štyri hodiny týždenne, v prvom a piatom ročníku päť hodín. „Pridali sme k tomu ešte aj slovenský národopis, lebo podľa nás nemá význam začleniť ho do iných predmetov, napríklad do hudobnej výchovy. Musí to byť samostatný predmet,“ nazdáva sa riaditeľka inštitúcie. Žiaci sa každoročne zúčastňujú v rôznych táboroch na Slovensku, chodia na slovenské recitačné súťaže, súťaže v speve. V predošlých rokoch sa do dediny presťahovalo niekoľko rodín, ktoré nemajú slovenské korene, no rodičia našťastie neprotestujú proti výučbe slovenčiny, berú to ako pozitívum. Na druhej strane to pôsobí ťažkosti vo vyučovacom procese, mnoho žiakov príde do prvej triedy s absolútnou neznalosťou slovenského jazyka. Neplatí to len na deti z prisťahovaných rodín, ale aj na pôvodných obyvateľov.

Aj napriek klesajúcemu trendu v používaní národnostného jazyka u mladých, dedinčania považujú za dôležité zachovať slovenské hodnoty a kultúru. Na každom obecnom podujatí zaznejú slovenské slová, a na svoju slovenskú gastronómiu sú mimoriadne hrdí. Na Turíčne vínne dni lákajú návštevníkov na strapačky, či „krumpluvníky“. Na Obecný deň chystajú syrovníky, ktoré som ochutnala aj ja. „Je to sladký koláč z kysnutého cesta, drahý, preto ho pripravujú len na výnimočné príležitosti,“ prezradila Judita Kaszalová Szabadová. „Pozostáva z troch vrstiev, spodná je maková či orechová, potom nasleduje kysnuté cesto a naposledy tvaroh.“ Na Obecnom dni boli ďalšie už tradičné programy súvisiace s gastronómiu, súťaž vo varení zemiakového paprikáša, ochutnávka hubových jedál a súťaž o najkrajší hríb.

Obecný deň v Alkári sa koná vždy v prvú augustovú sobotu, každý druhý rok sa popri ňom uskutočňuje aj Národnostný deň. Ako v predošlých rokoch, aj teraz čakal na návštevníkov pestrý kultúrny a zábavný program počas celého dňa.

V predpoludňajších hodinách sa v budove Obecného úradu konalo odhalenie tabule na počesť čestných občanov dediny. Na slávnostnom akte sa prihovoril starosta obce Ondrej Stuller. Pripomenul mená tých obyvateľov, ktorí si za svoju činnosť zaslúžili tento čestný titul. „Je to relatívne krátky zoznam, myšlienka o zvolení čestných občanov sa zrodila pred 21 rokmi, počas tejto doby titul bol udelený ôsmim osobám, dnes ho dostane deviaty občan,“ povedal starosta. Najnovším čestným občanom sa stala práve Judita Kaszalová Szabadová, ktorá pred mesiacom bola na Deň Slovákov v Maďarsku ocenená vyznamenaním Za našu národnosť. Judita Kaszalová Szabadová sa narodila v obci Alkár a od mladého veku sa aktívne zapája do miestneho verejného života. Najprv pôsobila ako vedúca mládeže, neskôr sa stala pedagogičkou, členkou miestnej slovenskej samosprávy, dnes je jej predsedníčkou.

Program Národnostného dňa sa konal popoludní, slávnostne ho otvorili Ondrej Stuller a Judita Kaszalová Szabadová. Na podujatí sa zúčastnili aj riaditeľ Slovenského inštitútu v Budapešti Gabriel Hushegyi a predsedníčka Slovenskej národnostnej samosprávy v Malej Náne Gizela Čehová.

V kultúrnom programe sa predstavili folklórna skupina Hrušov, Mandolínový orchester Tremolo zo Slovenského Komlóša a tanečný súbor Komlóš. V neskorých popoludňajších hodinách na javisku folklór vystriedala moderná hudba v podaní populárnej maďarskej speváčky Kati Wolfovej. Deň obce a Národnostný deň vyvrcholili pouličným bálom.

Bolo mi smutno, keď som pri odchode zazrela tabuľu označujúcu koniec dediny. Počas dvoch pobytov v Alkári mňa a mojich kamarátov vítali ako starých známych, srdečne a s láskou. Hoci na nasledujúci veľkolepý program treba čakať skoro rok, Alkárčania s vami rátajú počas celého roka.

(kan)