Naše staršie ženy sa s oduševnením chystali 27. februára na Zuzanin ples, ktorý zorganizovali po 42. raz. Už hodinu pred začiatkom kultúrneho programu vítali prichádzajúcich domácimi slovenskými zákuskami, bryndzovými kúskami, občerstvujúcim nápojom a hlavne s veľkou láskou.

Po privítacom štrngnutí a chutných jedlách nasledoval prvý kultúrny zážitok dňa vo forme výstavy o živote miestnych Slovákov, po ktorom sa začal veľkolepý trojhodinový program v divadelnej sále. Na podujatí sa zúčastnil aj podpredseda Celoštátnej slovenskej samosprávy v Maďarsku (CSSM) Tomáš Nagy.

Na javisku sa ako prví predstavili členovia tanečného súboru Csicsergők, po nich nasledoval miestny dychový orchester a skupiny mažoretiek Zafír a Csillagfény. Divákom nevadila náhla zmena štýlu produkcií, keďže každé vystúpenie bolo vo svojej kategórii výnimočné a hodnotné.

Po mladých potešili divákov aj reprezentanti staršej generácie. Členovia Slovenského speváckeho súboru a citarového súboru zahrali ľudové melódie. Hviezdou večera bol Tomáš Szedmák, ktorý hral na hoboji. Počas programu panovala veľmi dobrá nálada, diváci spievali spolu s vystupujúcimi, ba keby bolo viac priestoru medzi stoličkami, určite by si aj zatancovali. No namiesto nich to urobili počas večera tanečníci súboru Dúha.

Na podujatí sa prihovoril primátor mesta Ladislav Domonyi, ktorý už viackrát vyzdvihol, aký je hrdý na miestne slovenské obyvateľstvo, na ich oduševnenú, vytrvalú a usilovnú prácu, čím zachovávajú dedičstvo svojich predkov. „Veľmi dobre urobili Wattayovci, že v roku 1718 usadili v spustošenom a vyľudnenom Malom Kereši Slovákov. Už prebehlo takmer 300 rokov, čo sa zakorenili na neúrodnom piesku, vytvárali kultúru vinohradníctva, čo odvtedy zabezpečuje živobytie mnohým rodinám. Je dobrý pocit byť primátorom v takom meste, kde obyvatelia majú radi svoje bydlisko tak, ako tu žijúci Slováci,” povedal prvý človek mesta a obzvlášť poďakoval Zuzane Gmoserovej za jej dlhodobú činnosť a aktivitu, ktorou drží spolu miestnych Slovákov.

Po týchto slávnostných chvíľach sa znovu dostal do popredia spev a tanec, nasledovne žiaci štvrtej triedy Základnej školy Jozefa Bema predviedli dojímavý príbeh s pomocou učiteľky Valérie Mészárosovej. Hlavná aktérka skutočného príbehu Ilona Opauszká, ktorá so svojím mladším bratom Sándorom utiekli z dediny Nesvady na Slovensku, kde žili po presídlení v roku 1947, naspäť do Malého Kereša, k starej mame, sedela medzi divákmi so svojou rodinou.

Zlatým klincom večera bola módna prehliadka krojov, počas ktorej boli prezentované sviatočné a každodenné odevy zo zbierky Ilony Barkócziovej. Prehliadku moderovali Ilona Pagácsová a Ilona Hazafiová spolu s majiteľkou šiat a porozprávali veselé príbehy z tých čias, keď mladí chodievali k artézskej studni s kanvami po vodu alebo sa prechádzali na korze každú nedeľu v prekrásnych krojoch.

Na záver kultúrneho programu všetci zaspievali spolu najobľúbenejšie piesne. Zábava pokračovala v tanečnej sále až do tretieho rána, hrala kapela Bratyó Band v zložení Štefan Gmoser, jeho brat Ondrej a syn Štefan.

(Zuzana Bodová – kan)

Foto: autorka