Mesiac marec je vzhľadom na liturgické slávenia charakteristický veľkým sviatkom, ktorý nazývame Zvestovanie Pána. Slávi sa v ňom tajomstvo vtelenia Božieho Syna. A práve zvestovanie Panny Márie je základom starodávneho zvyku „krvatačky“ tárnockých Slovákov.

V Tárnoku žijú Slováci od 18. storočia. Potomkovia pôvodných osídlencov dodnes oduševnene pestujú miestne slovenské tradície a zvyky. Jedným z nich je „krvatačka“, ktorú usporadúvajú vždy začiatkom jari. Nezvyčajné pomenovanie odôvodňujú „občerstvením krvi“, prebúdzaním sa prírody. Kedysi v deň Zvestovania Pána (25. marca) obyvatelia Tárnoku vychádzali k pivniciam na Starom vrchu, kde sa pri speve a priateľských rozhovoroch tešili príchodu jari. Koncom minulého storočia tento zvyk upadol do zabudnutia, ale asi pred desiatimi rokmi sa miestni Slováci a Maďari spojili a oživili ho.

„Krvatačku“ tohto roku usporiadala obecná samospráva, kultúrny dom, knižnica a slovenská samospráva spolu s miestnymi občianskymi organizáciami 28. marca.

Účastníci osláv sa zídu pri kultúrnom dome a odtiaľ idú spoločne ku kamennému krížu na Starom vrchu. Tentoraz pre silný vietor a chladné počasie museli ísť na autách. Pri kamennom kríži na úbočí vrchu miestny rímskokatolícky farár József Bódai požehnal kríž a všetkých prítomných. Po liturgii sa sprievod vydal k javisku. Tárnočanov a ich hostí privítala riaditeľka kultúrneho domu Katalin Vasváriová Élőová. Farár J. Bódai požehnal chotár a orodoval za bohatú úrodu. Starosta veľkoobce Gábor Szolnoki vo svojom slávnostnom príhovore poďakoval všetkým za účasť.

- Možno nie každý vie, že ešte aj v minulom storočí žilo v Tárnoku veľa slovenských rodín, - povedala členka miestneho slovenského voleného zboru Anna Sümegiová. - Preto sa pokúšame zachovať krásne slovenské piesne, hudbu a tradície pre naše deti a vnúčatá. S príchodom jari, keď sa tráva začne zelenať, kvitnú stromy a kvety a zo všetkých strán sa ozýva spev vtákov, oslavujeme prvý slovenský sviatok v roku, „krvatačku“. Tento pekný deň už dlhé roky vábi Tárnočanov a ich hostí na Starý vrch, kde sú rady pivníc, na ktoré sme veľmi pyšní. Dievčatá tu zbierajú kvety, chlapci pletú korbáče, ženy kladú na stoly všakovaké dobroty a muži ponúkajú hostí vlastným vínom. Ľudia zabudnú na každodenné starosti a pri dobrom víne a harmonike si zaspievajú. Krásne ľudové piesne a zvuk harmoniky sa rozliehajú do celého okolia. Aj dnes k nám prišli ľudové spevácke zbory z okolitých obcí, aby spolu s nami oslávili tento pekný deň tak, ako to kedysi dávno robili naši predkovia, - povedala predsedníčka Slovenskej samosprávy Anna Sümegiová a odovzdala javisko miestnym kultúrnym telesám.

Ako prví vystúpili členovia Dióšdskeho spevokolu, po ktorých nasledoval mužský spevácky zbor z Tökölu, spevokol Ruža z Törökbálintu, Kultúrny spolok pre Mlynky, miestny mladí hudobníci a recitátori pod vedením Lászlóa Szabóa a na záver hostitelia, spevácky zbor Hajtóka.

Pre radosť deťom pred pivnicami plietli korbáče, čo si mohli aj vyskúšať.

(ik)

Foto: autorka