Novohradská župa je neodolateľná. Tamojší ľudia sú ako jedna veľká rodina, dobrému sa spoločne tešia, v ťažkostiach si navzájom pomáhajú. Človeka vítajú s otvorenou náručou, bez predsudkov a závisti. Koncom marca sme sa o tom presvedčili na vlastnej koži.

Novohradská župná slovenská národnostná samospráva v spolupráci s Osvetovým centrom CSSM - Regionálnym kultúrnym strediskom Veňarec uskutočnila priateľské stretnutie novohradských pedagógov, vedúcich inštitúcií a predsedov samospráv. Na Dni slovenských učiteľov sa okrem Kirťanov zúčastnili aj učitelia z Níže, Netejču, Mlynkov, Luciny, Veňarca, Sudíc, Terian, či z Horných a z Dolných Petian.

Podujatie otvoril predseda Novohradskej župnej slovenskej národnostnej samosprávy Ladislav Faludi. Po predstavení hostí sa účastníkom prihovorila starostka Kirťu Katalin Szebenszká Paliková: „Pre nás je veľmi dôležité, že ste prišli do Kirťu [...]. Veľa som sa rozprávala s miestnymi, že by sme mali jazykovo vzdelávať dospelých. Starší obyvatelia hovoria, rozumejú, vedia po slovensky. Vedia aj deti, lebo v materskej a základnej škole sa hravou a efektívnou formou vyučuje slovenčina. Stredná generácia sa však po slovensky neučila ani v škole, ani doma. Vďaka tomu, že sme mali možnosť učiť sa po rusky, niečo rozumieme, ale bolo by treba rozvíjať slovenské jazykové vedomosti.“

Nasledovalo odovzdanie ceny Za slovenské národnostné školstvo, ktorú získala učiteľka a osvetárka Estera Bodová. Pani Bodová 49 rokov neúnavne vyučovala slovenčinu a aj dnes aktívne pomáha udržiavať národnostný život vo viacerých novohradských obciach. Cenu uznania odovzdal Ladislav Faludy, ku gratulantom sa pridala aj predsedníčka Zväzu Slovákov v Maďarsku (ZSM) Ruženka Egyedová Baráneková, predsedníčka Celoštátnej slovenskej samosprávy v Maďarsku (CSSM) Alžbeta Hollerová Račková, riaditeľka Regionálneho kultúrneho centra Veňarec Terézia Nedeliczká a starostka obce Kirť. Oslávenkyňa sa potešila milým darčekom a slovám uznania L. Faludyho.

Stretnutie pokračovalo literárnym programom, v ktorom sa Imrich Fuhl a Alexander Kormoš rozprávali o zlatom veku slovenskej literatúry v Maďarsku. Medzi, občas humornými, niekedy vážnymi dialógmi odzneli tie najkrajšie slovenské básne v podaní týchto uznávaných básnikov aj mimo hraníc Maďarska.

Na záver stretnutia bola voľná diskusia o slovenskom národnostnom školstve a osvete v Maďarsku. R. Egyedová Baráneková predstavila školu po škole a načrtla ich súčasný stav. Za pozitívum pokladá skutočnosť, že od budúceho školského roka sa pravdepodobne podarí obnoviť výučbu slovenského jazyka aj v Šalgótarjáne.

Nasledoval príhovor A. Hollerovej Račkovej o problémových oblastiach vzdelávania od materských škôl až po vysoké školstvo. V súčasnosti to vyzerá tak, že v mnohých katolíckou cirkvou prevádzkovaných inštitúciách slovenčina ako predmet nemá dlhodobú budúcnosť. Podobnými problémami bojujú aj dve vysokoškolské ustanovizne. Keď v budúcnosti nenarastie počet poslucháčov, štyri vysokoškolské inštitúcie budú ohrozené. „Vytýčili sme si za cieľ, že hneď, teraz na začiatku cyklu, zistíme, aká je situácia na týchto školách, pozrieme sa na to, aké sú najväčšie problémy a pokúsime sa niečo urobiť v záujme toho, aby vláda urobila niektoré zmeny,“ dodala.

Na záver svojej prednášky porovnala postupy a kroky ostatných národností. Srbi to vyriešili tak, že prevzali školu a pričlenili k nej ostatné školy, kde sa srbčina vyučovala. Tu je však podmienka dvojjazyčná výučba. U Nemcov to prebehlo tak, že miestne nemecké samosprávy preberali školy. Pravdou je, že školstvo je najdôležitejšou a najkrehkejšou oblasťou národnostného bytia, ktoré vo veľkej miere ovplyvňuje budúcnosť Slovače v Maďarsku.

Pred večerou sa prítomným prihovorila R. Egyedová Baráneková. V záverečných slovách uistila pedagógov, že aj v tomto roku bude obľúbené doškoľovanie pedagógov na Slovensku. Ďalej dodala, že v mnohých prípadoch netreba čakať na pomoc zvonka, ale treba sa obrátiť na najbližšie miestne inštitúcie, ktoré veľmi rady pomôžu.

Po diskusii nasledovala večera. Popoludnie ubehlo veľmi rýchlo, úprimne veríme, že onedlho sa znovu stretneme s týmito vzácnymi ľuďmi a vymeníme si nápady, starosti aj radosti, alebo sa len porozprávame.

Atila Rusnák

Foto: autor

„Robme niečo, čo je navyše a čo nie je iba reprodukcia.“ (Imrich Fuhl)

„Tam, kde žije slovenský jazyk, tam žije aj slovenská národnosť. Tam, kde je slovenská národnosť a jazyk, tam je aj slovenská literatúra. Tam, kde nie je slovenská literatúra, tam nie je národ ani národnosť.“ (Alexander Kormoš)