Šesťdesiate piate výročie založenia je v živote inštitúcie úctyhodným míľnikom. Slovenská škola v Budapešti ho oslávila 22. mája naozaj dôstojne, veľkolepým slávnostným programom, ktorého sa zúčastnili všetci terajší, bývalí a budúci pedagógovia, študenti a sympatizanti inštitúcie.

Slávnostnému programu predchádzalo odhalenie súsošia sv. Cyrila a Metoda v aule školy za prítomnosti, okrem vzácnych osobností našej národnosti a diplomatov z našej materskej krajiny, aj predsedu Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí Igora Furdíka, pre ktorého to bola posledná zastávka na jeho päťdňovej návšteve v prostrediach Slovákov v Maďarsku.

Po privítacích slovách riaditeľky inštitúcie Júlie Szabovej Marlokovej sa o význame solúnskych bratov vyjadrila bývalá učiteľka školy Edita Hortiová, súčasná predsedníčka Slovenskej samosprávy Budapešti, ktorá darovala škole repliku súsošia akademickej sochárky Ľudmily Cvengrošovej, odhalenej pred dvoma rokmi v Blatnohrade. Podstavec, na ktorom budapeštianska replika stojí, zhotovil tiež prítomný drevorezbár komlóšskeho pôvodu Michal Zsolnai. E. Hortiová popriala inštitúcii, aby už aj pod patronátom svätcov bola i naďalej liahňou inteligencie, významných predstaviteľov nášho národnostného života.

Zaznením maďarskej a slovenskej štátnej hymny sa v telocvični školy začal následne slávnostný program. Po odovzdaní kytíc vďaky resp. malých darčekov bývalým riaditeľom a pedagógom školy sa obecenstvu prihovoril slovenský parlamentný hovorca, predseda Výboru pre národnosti v Maďarsku a nie mimochodom bývalý žiak školy Ján Fuzik, ktorý zaspomínal na svoje štúdiá. Tie síce prebiehali ešte v útrobách starej budovy na ulici Imreho Mezőa, bol však rád, keď sa inštitúcia začiatkom deväťdesiatych rokov presťahovala do modernejšej, súčasnej budovy, v ktorej sú lepšie podmienky na vychovávanie slovenskej národnostnej inteligencie.

Predsedníčka Celoštátnej slovenskej samosprávy v Maďarsku, prevádzkovateľa inštitúcie Alžbeta Hollerová Račková síce nebola žiačkou budapeštianskej slovenskej školy, predsa k nej prechováva príjemné spomienky, veď ako žiačka čabianskeho gymnázia sa často stretávala s peštianskymi kolegami na rôznych súťažiach, školských akciách, na ktorých vznikali priateľstvá a prostredníctvom nich spoločná komunita slovenských gymnazistov oboch inštitúcií – prezradila vo svojom príhovore. V mene prevádzkovateľa školy vyjadrila odhodlanie zabezpečiť podmienky na ďalšie fungovanie inštitúcie, aby mohla aj naďalej plniť svoje poslanie – vychovávať slovenskú inteligenciu v prospech našej komunity. V záujme toho sa napr. už v lete uskutočnia menšie rekonštrukčné práce, vďaka ktorým sa zväčšia priestory škôlky a zlepšia sa pracovné podmienky.

Po príhovoroch nasledoval program súčasných žiakov inštitúcie. Na úvod predviedli škôlkari slovenské hry pod názvom Zlatá brána, po nich nasledoval palicový a rapkáčikový tanec žiakov 2., 3. a 4. triedy základnej školy. Žiak Oliver Gács potom zarecitoval báseň Gregora Papučka Zdravím ťa škola.

V podaní speváckeho zboru nižšieho stupňa základnej školy si obecenstvo následne vypočulo detské piesne, po ktorých nasledovala klavírna skladba pre štyri ruky Uspávanka od Lea Weinera v podaní učiteľky Ágoty Košárovej a žiaka Norwina Kollára. Následný Horehronský dupák zatancovali žiačky vyššieho stupňa základnej školy.

„Trci“ polku v podaní prváčikov vystriedala gymnastická choreografia piatačiek Bernadett Puhovej, Beáty Capovej a Flóry Szabovej. Po nej nasledovala kytica Novohradských ľudových piesní v podaní speváckeho zboru školy.

Žiak Botond Mérész zarecitoval báseň Jána Turana Neposlušné písmenká, po ktorej na pódium vystúpili gymnazisti a zatancovali Zamutovské tance. Potom spevácky zbor vyššieho stupňa základnej školy a gymnázia vystúpil so slovenskými a maďarskými zborovými piesňami i s modernými skladbami.

Prózu Ľuda Zúbka Na tisovskom jarmoku predniesol Attila Gács a Medzihorskú zábavu oživili členovia tanečného súboru Lipa. Kultúrny program napokon uzavrel spoločný spev nižších a vyšších ročníkov základnej školy.

Program šikovných detí zhodnotila riaditeľka J. Marloková Szabová ako dôkaz dobrej práce pedagógov, ktorí stoja za každým jedným žiakom. Na záver teda pozvala na pódium členov súčasného učiteľského zboru školy, aby sa aj im ušlo zaslúžené uznanie v podobe potlesku zaplnenej telocvične.

Po oficiálnom programe čakalo na prítomných malé pohostenie v aule školy. Bývalí žiaci inštitúcie – medzi nimi aj hŕstka prvých absolventov gymnázia –, ktorí sa so svojimi spolužiakmi, učiteľmi, starými kamarátmi stretli po mnohých rokoch, sa v priestoroch školy ešte dlho rozprávali a spomínali na staré dobré študentské roky.

Zlatko Papuček

Foto: autor