Vianoce Slovákov v Pilíšskej Čabe

Slováci v Pilíšskej Čabe sa schádzajú pravidelne každý druhý piatok v mesiaci, sú to posedenia pobočky Zväzu Slovákov v Maďarsku (ZSM), miestni tieto stretnutia nazývajú medzi sebou „pobočkou“. Posledná tohtoročná „pobočka“ v Pilíšskej Čabe sa niesla v znamení vianočných sviatkov, na slávnosť zavítali aj predstavitelia vedenia obce, katolíckej cirkvi, ako aj nemeckej komunity mesta. Na úvod slávnostného programu prítomných prekvapili Anna Füstiová Béliková, Eva Kučerová Bajáková, Štefánia Flóriánová Péterváriová, Irena Berdová Béliková a Július Funk s prednesom pôvodného čabianskeho Chodenia s Betlehemom v slovenčine a následne aj maďarskej verzie. Ako nás po programe informovala Anna Füstiová Béliková, ešte niekoľko rokov po druhej svetovej vojne takto chodili s Betlehemom po domoch väčšinou dievčatá, a to tak v prípade Slovákov, ako aj Nemcov.

Po oživení tradičného zvyku prítomných privítala predsedníčka miestnej Slovenskej národnostnej samosprávy Rozália Hamerszká Valovicsová. Následne slovo patrilo doyenovi pilíščabianskych Slovákov, ľudovému básnikovi Antonovi Drevenkovi staršiemu, ktorý podrobne porozprával záujemcom, aké boli kedysi prípravy na Vianoce, aké boli kalendárne obyčaje v adventnom období a ako oslávili Slováci v Pilíšskej Čabe Štedrý večer. Ako uviedol, jeho spomienky siahajú do rokov 1936-37, keď začal chodiť do školy. Spomenul napríklad zabíjačky, ktoré sa v tomto období konali takmer v každom dvore, alebo na príchod Mikuláša, ktorý mal kedysi oveľa menší balík s darčekmi, bolo to predovšetkým sušené ovocie. Na Luciu, 13. decembra a 12 dní po nej, sa dalo predpovedať, aké bude počasie v nasledujúcom roku. Na Štedrý deň, už po raňajkách chodili deti vinšovať k susedom a príbuzným: „Pochválen Ježiš Kristus, donesol som Vám šťastí s Adamom aj s Evou“. Dostali za to niekoľko halierov, jablká, orechy. Potom už deti upratovali dvor a dom, lebo popoludní prišli pastieri vinšovať a v ten deň si vyberali aj celoročnú výplatu za svoju prácu.

„Popoludní prišli skupiny s Betlehemom, boli rôzne, u nás neboli medzi nimi muži, to bolo viac u Maďarov. Vianočný stromček sme mali malú borovicu, pripevnenú do jedného kúta so skromnými salónkami, jablkami. Darčeky sme vtedy ešte nedávali, nedostávali, sviatok bol viac o tom, že sme boli spolu. Večer sme mali skromnú večeru, polievku bez masti, makové pupáky a prípadne nejaké ovocie. Pod stolom sme mali zo slamy hniezdo, v ňom vajcia, aby sliepky celý rok dobre znášali vajcia. Omrvinky z vianočného stola sme dávali zvieratám. Po večeri sme my, deti, išli spievať pod okná: „Povedzte nám pastírkovi, čo ste videli. Keď ste sa tak o polnoci všetci rozbehli. Videli sme díťa krásne, narodené v Betlehemi,“ zaspomínal si Tóni báči.

Po jeho spomienkach pilíščabianski Slováci sa pri bielom stole naladili na sviatky, na ktorom nemohli chýbať oplátky s medom, alebo kúsky z veľkého okrúhleho koláča, ktorý je u nich symbolom rodiny a spolupatričnosti a každý si musí dať z neho kúsok. Primátor Pilíšskej Čaby András Farkas na sviatočnom posedení pozdravil súdržný kolektív miestnych Slovákov a dodal: veľa sa naučil a dokonca pre svoje prejavy aj čerpá z básní Antona Drevenku staršieho. Miestni Slováci sa v roku 2015 zišli ešte raz, dva dni pred Silvestrom zorganizovali ochutnávku klobás a liehovín.

CsL

Foto: csl