VÚSM na konferenciách UMB v Banskej Bystrici

Ekonomická fakulta UMB v Banskej Bystrici usporiadala medzinárodnú vedeckú konferenciu pod názvom Vplyv konvergenčných procesov na ekonomiku a životný štýl nových členských krajín Európskej únie.

Výskumný ústav Slovákov v Maďarsku (VÚSM) zastupovala jeho externá pracovníčka zo Spoločenskovedného ústavu SAV z Košíc Dr. Mária Homišinová, PhD., ktorá vystúpila s prednáškou Reflexia Slovákov žijúcich v Békešskej župe v Maďarsku na sociálny aspekt nezamestnanosti.

Pedagogická fakulta a Fakulta humanitných vied UMB v Banskej Bystrici tiež v septembri usporiadala svoju 6. medzinárodnú vedeckú konferenciu o komunikácii pod názvom Kontinuitné a diskontinuitné otázky jazykovej komunikácie.

Za VÚSM prednášala jeho riaditeľka Dr. Alžbeta Hornoková-Uhrinová, PhD.. Vo svojom príspevku Používanie slovenského jazyka v najnovších inštitúciách Slovákov v Maďarsku predstavila činnosť Slovenského divadla Vertigo, Slovenského dokumentačného centra, Slovenského osvetového centra, Slovenského metodického centra pre materské školy, ako aj Verejnoprospešnú spoločnosť služieb a zužitkovania nehnuteľnosti Legatum so zvláštnym zreteľom na otázky bilingvizmu a používanie slovenského jazyka. Na základe výsledkov výskumu a osobných skúseností konštatovala, že napriek ich krátkej histórií predstavené inštitúcie dobre slúžia revitalizácii slovenskej národnosti v Maďarsku. Zachovanie, rozvíjanie a pravidelné požívanie - tak v ústnej ako i v písomnej komunikácii - jazyka svojich predkov pokladajú vedúci a pracovníci týchto pracovísk za svoju prvoradú úlohu. Prezentované ustanovizne sa zrodili v znamení kultúrnej autonómie, a keď ani nie na rovnakej úrovni, v živote slovenskej minority v našej vlasti zohrávajú čím ďalej tým dôležitejšiu úlohu. Ak tieto inštitúcie dostanú aj v budúcnosti pravidelnú, na fungovanie a činnosť dostatočnú štátnu dotáciu, môžu sa stať bázami slovenskej kultúry a jazyka.

 

O výskume nezamestnanosti Slovákov žijúcich v Békešskej župe

V septembri sa v Banskej Bystrici konala medzinárodná vedecká konferencia s názvom Vplyv konvergenčných procesov na ekonomiku a životný štýl nových členských krajín Európskej únie. Usporiadateľom konferencie bola Ekonomická fakulta Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici, Katedra ekonómie a humanitných vied. S potešením sme prijali skutočnosť, že na uvedenú konferenciu dostal pozvanie aj Výskumný ústav Slovákov v Maďarsku (VÚSM), aby prezentoval výsledky sociologického výskumu nezamestnanosti, ktorý spolu so Spoločenskovedným ústavom Slovenskej akadémie vied (SvÚ SAV) v Košiciach realizovali v radoch Slovákov žijúcich v Békešskej župe.

VÚSM reprezentovala jeho riaditeľka Dr. Alžbeta Hornoková-Uhrinová, PhD. Výsledky spomínaného výskumu predniesla Dr. Mária Homišinová, PhD., ktorá od počiatku vzniku VÚSM pracuje ako jeho externá pracovníčka a významne sa podieľala aj na príprave a realizácii tohto výskumu (okrem výskumu nezamestnaných Slovákov spomenieme aj sociologický výskum slovenskej inteligencie - 1999 a výskum slovenskej rodiny - 2002, ktoré VÚSM a SvÚ SAV spoločne realizovali). V príspevku názorne ilustrovala dôležité výsledky z výskumu nezamestnaných Slovákov, ktorí stratili zamestnanie a ocitli sa v sociálnej skupine krátkodobo, či dlhodobo nezamestnaných. Zdôraznila, že jeho cieľom bolo skúmanie sociálneho aspektu nezamestnanosti u príslušníkov slovenskej menšiny žijúcich v Békešskej župe, ktorá je výrazne postihnutá týmto negatívnym spoločenským javom (s uvedeným problémom však zápasia aj Komárňanská a Peštianska župa). Pritom išlo o nezamestnaných žijúcich v 4 mestách (Békešská Čaba, Poľný Berinčok, Sarvaš, Slovenský Komlóš) a v 10 obciach (Čabačud, Čabasabadi, Gerendáš, Kardoš, Kétšoproň, Kondoroš, Medeš, Veľký Bánhedeš, Irminčok, Telekgerendáš). V analýzach sa sústredila na vplyv nezamestnanosti na rodinný život a rodinné vzťahy, taktiež na vzájomné správania sa nezamestnaného a členov jeho rodiny v dôsledku straty zamestnania.

Z výsledkov vyplynulo, že strata zamestnania výrazne doľahla na Slovákov žijúcich v Békešskej župe a veľmi citlivo vnímajú uvedenú skutočnosť. Až dve tretiny účastníkov výskumu, ktorí stratili zamestnanie, sa vyjadrili, že tento jav ovplyvnil nejakým spôsobom ich rodinný život. Takmer polovica z nich prehlásila, že strata zamestnania negatívnym spôsobom ovplyvnila ich vzájomné rodinné vzťahy, ktoré sa de facto zhoršili. Zároveň bolo potvrdené, že strata zamestnania vo veľkej miere ovplyvňuje správanie sa členov rodiny navzájom. A aj keď takmer polovica respondentov tvrdí, že ich správanie, ani správanie členov rodiny sa pod vplyvom straty zamestnania navzájom vôbec nezmenilo, ďalšia polovica je v názoroch na stratégie správania omnoho pesimistickejšia. Pritom sa ukázalo, že práve zo strany nezamestnaného je zhoršenie správania voči členom svojej rodiny evidentnejšie.

Na záver svojho vystúpenia M. Homišinová zdôraznila, že aj v tomto výskume sa potvrdilo, že sociálna izolácia v dôsledku straty zamestnania neznamená len fyzickú osamelosť jedinca, ale aj izoláciu jeho rodiny. Strata práce jedného z jej členov je záťažovou situáciou pre celú rodinu. Nezamestnanosť má na rodinu viacero negatívnych vplyvov, napr. finančné problémy, zmena rolí (najmä v prípade, ak príde o prácu živiteľ rodiny), napätie, narušenie vzťahov medzi členmi rodiny, domáce násilie, narušenie stereotypu rodinného života. Na druhej strane, rodina môže byť nezamestnanosťou ohrozovaná, ale môže byť ňou aj pozitívne ovplyvnená, a to v zmysle poskytovania podpory a v prejavoch rodinnej solidarity. Sociálna opora zo strany (životného) partnera a rodiny zohrávajú v náročných situáciách významnú úlohu. Podstatné je, aby to bola emocionálna opora poskytujúca pocit sociálneho prijatia. Solidarita rodiny môže nezamestnaného podporiť a predstavovať akýsi zdroj istoty, bezpečia a ekonomického zázemia.