Nové Mesto pod Šiatrom ● O deťoch s deťmi po slovensky

V Novom Meste pod Šiatrom (Sátoraljaújhely) zasadala odborná komisia pre národnostné materské školy Boršodsko-Abovsko-Zemplínskej župy.

Kto by nepoznal rozprávku O drevenej búdke? My, dospelí, ju poznáme, lebo nám ju čítavali naši rodičia a naše deti ju počúvajú v škôlkach. Ba čo viac, vedia ju aj zahrať, poznajú jej text a ešte k tomu po slovensky. Dôkazom toho bolo názorné ukážkové zamestnanie detičiek slovenskej národnostnej skupiny v Novom Meste pod Šiatrom pod vedením ich učiteliek Šarolty Szuhiovej a Eriky Ivánovej. Prítomné učiteľky materských škôl z najväčšej župy Maďarska sa stali v spomínaný deň súčasťou príbehu rozprávky s dobrým koncom. Pred rozprávkový kútik v milo upravenej miestnosti si zasadli skúsené učiteľky z Novej Huty (Bükkszentkereszt), Répašskej Huty, Fizéru, Hollóházy, Komlóšky a Nového Mesta pod Šiatrom. Milým gestom hostiteľskej inštitúcie bolo aj pozvanie riaditeľky Júlie Kuczikovej a vedúcej učiteľky komisie pre 1.-4. triedy Alžbety Kazupovej zo susednej novomestskej slovenskej školy, ktoré pozvanie s radosťou prijali.

Prítomných privítala vedúca pričlenenej inštitúcie Ústrednej škôlky Hétszínvirág Dr. Erzsébet Siposová Takácsová, potom sa prihovorila vedúca župnej národnostnej komisie pre materské školy Valéria Mátraiová, ktorá sa poďakovala za ústretovosť a oduševnenosť pracovníkov miestnej škôlky. Práve tieto atribúty sú kritériom výberu ich pravidelných stretnutí. Potom už nasledovalo dramatické spracovanie spomínaného príbehu. Jeho hlavnými hrdinami boli zvieratká, žijúce v lese. Deti si na úvod rozdelili úlohy. Myška Hryzka si navliekla dlhý noštek, žabka Krkalka sa zviditeľnila veľkou zelenou čiapkou a zajačikovi Ušiačikovi nechýbali dlhé uši. Líštička Kmotrička mala ešte dlhší nos ako myška a vĺčik Sivobôčik, o ktorého rolu sa deti išli pobiť, si navliekol sivý šat. Hlavným protagonistom hry sa stal medveď Ťarbalaba. Medzi ostatné deti učiteľky rozdelili úlohu húb, rastúcich v lese, našli sa i jedličky so zelenými konármi a kvety s pestrofarebnými lupienkami. V lese stála drevená búdka, ktorá neskôr zohrala hlavnú úlohu, ale aj tragický koniec. Ale nepredbiehajme! Musíme totiž priznať, že už v tejto fáze ukážkovej hodiny deti podali úctyhodný výkon v znalosti slovenských slov a ich komunikácia s učiteľkou bola veľmi presvedčujúca, veď bola prekvapujúco plynulá.

Príbeh sa začal veľmi dramaticky. Po veselej pesničke o stromčeku a búdke sa po lese rozohnala veľká búrka. Zvieratká sa nemali kde skryť. Magnetofón vydával čoraz silnejšie zvuky. Záves sa v miestnosti pomaly zaťahoval, čím v lese nastávala čoraz väčšia tma. Stromy sa vykyvovali viac a viac, ich konáre sa dotýkali zeme. Myška Hryzka však mala šťastie. Naďabila na drevenú búdku, ktorej sa slušne opýtala: „Búdka, búdka, kto v tebe býva?“ A tam dnu sa nikto neozýva. Myška vošla... Ďalej to už sami poznáte. Postupne sa do skrýše dostali všetci spomínaní obyvatelia lesa. Naozaj všetci? Hlasov sa z domčeka ozývalo čoraz viac a keď došiel medveď Ťarbalaba, celý príbeh nabral iný smer. On sa do búdky totiž nevošiel, preto na ňu vyliezol. V tom však - tresk! Bolo po všetkom. Po búdke... a našťastie i po búrke. Vyčasilo sa. Z reproduktora začvirikali vtáčky, záves sa roztiahol a slniečko zalialo zlatými jesennými lúčmi provizórne javisko. Deti si ešte pesničkou Medveďku, daj labku... pripomenuli charakteristický ťažký krok nášho Ťarbalabu. Napokon zazvonil zvonec a rozprávky bol koniec.

Deti sa pobrali z miestnosti, ale pre učiteľky sa práca ešte len začala. Sústredili sa na predstavenie nového pedagogického programu podľa J. Nagyovej. Hlavná idea jej adaptácie spočíva vo vytvorení rôznych priestorov činností detí, pričom zvláštny dôraz sa kladie na ich umeleckú výchovu. V každej miestnosti škôlky sa preto nájdu nasledujúce kútiky: rozprávkový, zobrazovací, hudobný, bábkový a priestor hry na kocky. Cieľom od seba oddelených priestorov je, aby sa usmernil a zúžil neosožný pohyb detí na užitočný, činnostiplný a praktický pohyb v rámci tzv. mikroskupín šiestich detí. Tie sa počas doobedňajšieho zamestnania v týchto malých skupinách vystriedajú na všetkých stanovištiach, čím sa im ujde dostatočný pohyb i kreatívna činnosť. Učiteľky v Novom Meste pod Šiatrom sa touto metódou zaoberajú už druhý rok a, jednohlasne tvrdia, že prínosom inovácie je naozaj väčší poriadok v miestnostiach. Ako vravia, u detí sa prirodzene vytvoril cit pre poriadok a návyk na ukladanie vecí v rámci priestorov, veď všetky sú označené symbolmi. Učiteľky-hostiteľky prešli i na dvojjazyčné vedenie evidencie. Ukázali hosťom denník i slovenskú verziu spomínaného pedagogického programu. O spätnej väzbe a výkone škôlkárov po príchode do slovenskej školy sa na záver pracovného stretnutia vyjadrili predstaviteľky slovenskej školy. Činnosť školy, resp. styčné body spolupráce načrtli formou harmonogramu podujatí, ktorý rozdali účastníkom zasadanie odbornej komisie.

(jk)