Národopis Slovákov v Pilíši a tance zo Santova

Slovenské osvetové centrum (SOC) Celoštátnej slovenskej samosprávy usporiadalo v priestoroch Gymnázia Friedricha Schillera v pilíšskom Verešvári slovenský mládežnícky tábor pre mladých tanečníkov. O bohatom programe sústredenia nás informovala vedúca tábora, riaditeľka SOC Katarína Királyová:

- Cieľom nášho slovenského mládežníckeho tábora je zistiť, ktorí mladí tanečníci sú talentovaní a aby sme následne upozornili domáceho pedagóga, ako ho má usmerňovať. Milo ma prekvapilo, že aj keď sme pôvodne vypísali tábor pre mládež vo veku od 14 do 18 rokov, z Čemeru sa napríklad prihlásilo dievčatko, ktoré má iba 9 rokov. Jej pedagóg ju poslal s tým, že je nesmierne nadaná, o čom sme sa mohli presvedčiť aj my v tábore. Inak účastníci prišli z rôznych našich osád: z Čemeru, Išasegu, Jače, Kerestúru, Medešu, Mlynkov a Santova. Slovenské osvetové centrum poriada doškoľovania a sústredenia obyčajne v Osvetovom stredisku P. Vajdu v Sarvaši, pretože tam sú vhodné technické podmienky a tam je osobitná tanečná sála so zrkadlami a špeciálnou proti úrazovou podlahou. Tohto roku sme sa rozhodli pre Verešvár, pretože tance nacvičuje pedagogička Irena Kotroczóová z blízkeho Santova, ktorá však z rodinných dôvodov nemohla odcestovať na väčšiu vzdialenosť. Tentokrát sa teda skupina prispôsobila a ja som nesmierne rada, že sa nám podarilo nájsť vhodné ubytovanie. Odtiaľto sme mohli podnikať výlety do blízkych slovenských obcí, napr. do Kestúca, Mlynkov a Santova. V týchto obciach sa deti zoznamovali s miestnou históriou a národopisom, s kultúrou pilíšskych Slovákov a mohli aj porovnávať, zisťovať zhody a odlišnosti v jazyku, kroji a ľudovej slovesnosti jednotlivých obcí. Inak táto generácia účastníkov sa môže angažovať v mapovaní a registrovaní našich hodnôt v rámci UNESCA, podľa Dohody na ochranu nehmotného kultúrneho dedičstva.

Tábor Slovenského osvetového centra pre mladé talenty

V Santove sa napríklad hneď v prvý deň táborenia mladí milovníci ľudovej kultúry stretli s členmi pávieho krúžku, ako aj s niektorými mladšími tanečníkmi zo skupiny Pántlika (Stužka). Mohli spoznať, ako tancujú domáci tie miestne slovenské tance, ktoré si následne aj oni osvojili v rámci kurzu. Od Santovčanov sa dozvedeli aj také perličky z miestnej ľudovej slovesnosti, že kým známu pieseň Na Santove, na pažiti... v okolitých slovenských dedinách spievajú rýchlejšou melódiou, santovský variant je oveľa pomalší, smutnejší. Zaujímavý je aj prípad piesne Pilíšska kasáreň, ktorú kedysi spievali Peščanská kasáreň, neskôr sa názov zmenil preto, lebo pri Mlynkoch bola vybudovaná vojenská základňa.

- K tomu, aby mladí dobre a pekne tancovali, sa potrebujú veľa dozvedieť z oblasti národopisu, hlavne o krojoch. Ja som robila výskumy predovšetkým v mojej rodnej obci, v Mlynkoch, o výsledkoch som prednášala mladým záujemcom. Niektorí sa okrem tancov zaujímajú aj o ľudové tradície. Oni si mohli vypočuť prednášky aj o zvykosloví Slovákov v Pilíši a robiť menšie výskumy priamo v teréne. Po večeroch sme premietali filmy, z ktorých mládež mohla spoznať aj folklór zo Slovenska. Koncom tábora každý dostal DVD s nacvičeným tanečným materiálom a zvukovú nahrávku osvojených slovenských piesní. Tento materiál bude prístupný aj tým, ktorí sa do tábora síce nedostali, ale majú záujem o slovenskú tradičnú kultúru tejto oblasti. Inak usporiadanie tábora pokladám za dôležité preto, lebo na jeseň usporiadame intenzívny kurz pre vedúcich našich súborov, takže je to v podstate priebežné poskytnutie odbornej pomoci tak mladým talentom, ako aj ich učiteľom tanca, z ktorých niektorí boli zvedaví na svojich zverencov a zavítali do nášho tábora. Táto odborná pomoc je potrebná aj preto, lebo v blízkej budúcnosti organizujeme veľkolepú kvalifikačnú prehliadku našich slovenských súborov, - dodala K. Királyová.

- Účastníkov tábora som na začiatku pobytu formou prednášok zoznámila s tanečnou kultúrou santovských Slovákov. Mohli sa dozvedieť, kde sa deti kedysi naučili tancovať a vôbec kde sa tancovalo v Santove. Spoznali prvky tanečnej etikety, ako kedysi požiadali, resp. ako poďakovali za tanec. Popri rôznych historkách, ktoré som zbierala od starších informátorov v Santove, vysvetlila som účastníkom tábora, akú úlohu mal napr. paholský richtár, ktorý dbal o nerušenú zábavu v sále. Naučila som ich rôzne slovenské piesne zo Santova, ako aj sled tancov. Svoje rozprávanie som doložila archívnymi filmovými nahrávkami, ktoré sme natočili v roku 1990 k mojej dizertačnej práci, alebo fotografiami, napr. 14-člennej dychovky, ktorá kedysi pôsobila v Santove. Tieto cenné predmety patria našej kreatívnej dielni v rámci Skupiny zachovávania tradícií a zdobia jej miestnosť v Santove. Musím podotknúť, že prednášky poskytli aj priestory na diskusiu, deti sa vyjadrili, ako vidia tance svojej obce, nakoľko sú slovenské, ktoré prvky v nich sú maďarské, resp. ako žijú v súčasnosti u nich tieto tance. V praktickej časti si mohli osvojiť základné druhy tanečnej kultúry santovských Slovákov, akými sú o. i. polky, valčíky (sú iné, aké tancujú susední Nemci a zvláštnosťou je, že pri nich aj spievajú), alebo vankúšový tanec, ktorý sa na kurze tešil veľkej obľube. Ďalej je to tanec šimširi, prevzatý od Švábov, alebo ženské tance do kolečka, do kola, sprevádzané spevom. Toto je najarchaickejší slovenský tanec v Santove. Nebolo naším cieľom, aby sme s účastníkmi tábora nacvičili jednu konkrétnu choreografiu. Išlo nám skôr o to, aby spoznali sled, motívy a zákonitosti tanečného fondu v Santove a spôsob jeho interpretácie. Po jeho osvojení sa naskytne možnosť aj na určitú improvizáciu, - priblížila nám priebeh nácvikov I. Kotroczóová.

Okrem dvoch odborníčok, ktoré v budúcnosti plánujú zoskupiť svoje vedomosti a zhrnúť ich v publikácii o ľudových tancoch pilíšskych Slovákov, tretím učiteľom tanca v tábore bol vedúci Folklórneho súboru S. Tešedíka v Sarvaši Attila Juhász. Tanečníkov učil techniku ľudového tanca, do ktorej patria také dôležité „detaily“, ako chodiť, ako narábať s dievčaťom (držať ho, vykrúcať), ako dvíhať nohy, resp. rôzne druhy poskokov atď.

- Zaujímavé je, že v Santove sa zachovali niektoré tance novšieho typu, podobné ako u nás, v Sarvaši. Takým je napríklad „marš“. Pritom jednoznačný je vplyv folklóru okolitých Švábov, ako aj tancov meštianskeho typu. Pozoruhodné je, že v tesnej blízkosti hlavného mesta sa v takejto miere zachovali tance uzavretej santovskej komunity, ktoré obyvatelia dodnes tancujú a ich dychovka so svojím repertoárom je populárnou kapelou aj v okolitých slovenských obciach, - podelil sa s nami o svoje dojmy A. Juhász.

(csl)