Čaba, matka dolnozemských slovenských miest

Podľa osvedčenej tradície Čabianskej organizácie Slovákov aj tohto roku si záujemcovia o písané slovenské slovo mohli vypočuť názory odborníkov na minuloročné čísla mesačníka Čabän a na obľúbený Čabiansky kalendár.

Hodnotenie Čabäna a Čabianskeho kalendára

Na stretnutí, ktoré sa konalo v prvú marcovú stredu v priestoroch Domu slovenskej kultúry (DSK) v Békešskej Čabe, podala stručný faktografický prehľad histórie vydávania oboch periodík riaditeľka hostiteľskej inštitúcie Anna Ištvánová. Mesačník Čabän tohto roku analyzoval kolega zo Sarvaša, redaktor slovenskej prílohy mestského časopisu Novinkár nad Kerešom Tibor Mótyán. Vo svojom hodnotení vyzdvihol, že redaktori Čabäna sledujú určitú líniu, niť, ktorú dobre badať na stránkach novín. Časopis pravidelne podáva správy o živote a činnosti malých kolektívov a skupín, a čo je chvályhodné, nielen zo samotnej Békešskej Čaby, ale aj z blízkeho a vzdialenejšieho okolia, resp. objavujú sa v ňom aj príspevky o celoštátnych, resp. medzinárodných podujatiach. V kronike udalostí nechýbajú ani aktivity mestskej a župnej slovenskej samosprávy, ako ani rôznych slovenských inštitúcií, nachádzajúcich sa v meste. V informáciách sa sústreďuje na vecnosť a objektívnosť, nekomentuje udalosti, - konštatoval T. Mótyán. Zvlášť vyzdvihol dve rubriky - receptár a humor, ktoré sú tiež vhodnými prostriedkami na precvičovanie si jazyka. Páči sa mu, že redaktori sa pravidelne vracajú do minulosti a uvádzajú aj texty v nárečí. Možno by nebolo od veci ešte viac sa „hrabať“ v archívoch, pretože cez minulosť môžeme lepšie spoznať sami seba... Veľké pozitívum Čabäna vidí T. Mótyán aj v tom, že sa dostane ku každému, keďže je bezplatný.

Čabiansky kalendár na rok 2009 bol rámcom referátu Vladimíra Valentíka zo Slovenského vydavateľského centra v Báčskom Petrovci. Ako uviedol, túto ročenku dolnozemských Slovákov pozná ešte z detstva, našiel ju na starootcovskej povale, dokonca podľa obalu si pamätá, v ktorom ročníku listoval ako chlapec netušiac, že raz bude hodnotiť túto publikáciu. Upozornil na dôležitú paralelu: Čabiansky kalendár i Národný kalendár v Srbsku začali vychádzať v roku 1919 a tieto svojrázne kroniky nášho žitia-bytia majú dodnes svoje stále miesto ma policiach dolnozemských Slovákov. Ďalšími styčnými bodmi je napríklad fakt, že obe periodiká začala vydávať evanjelická cirkev a rovnaký bol aj dôvod ich zániku koncom štyridsiatych, resp. začiatkom päťdesiatych rokov, a síce vysťahovanie sa slovenskej inteligencie na Slovensko, resp. odmlčanie sa tých, ktorí zostali doma.

Pri rozbore najnovšieho čísla V. Valentík upriamil pozornosť aj na také zvláštnosti, že v kalendárnej časti sa v zmysle tradícií dolnozemskí Slováci pridržiavajú uvádzania najčastejšie používaných mien podľa maďarského kalendára. Vyzdvihol vykryštalizovanú, pevnú štruktúru ročenky, v historicko-náučnej časti pozitívne hodnotil napr. zaujímavé príspevky Jána Jančovica. Popri portrétoch významných osobností slovenského diania v MR za vítanú prax pokladal uverejňovanie vedeckých prác žiakov slovenských škôl a zvlášť veľký význam pripisuje kronike udalostí, ktorá bude raz vzácnym prameňom rôznych výskumov. Šéfredaktorka Čabianskeho kalendára Tünde Tušková, ktorá stojí na čele redakcie od roku 2006, vyzdvihla o. i. práve tento ich zámer: aby budúce generácie mali z čoho čerpať pri bádaní slovenského diania v dnešnej dobe...

Po vyhodnotení periodík sa rozpútala diskusia o kalendároch, o ich význame v kultúrnom živote dolnozemských Slovákov; o potrebe stretávania sa redaktorov a šíriteľov slovenskej litery, o čoraz užšej spolupráci dolnozemských Slovákov z troch-štyroch štátov; resp. o fenoméne Békešskej Čaby ako matke dolnozemských slovenských miest. Tento výraz navrhol používať v budúcnosti Miroslav Demák.

(csl)