Vyše jedno desaťročie usporadúva Dom slovenskej kultúry v Békešskej Čabe stretnutia pedagógov, ktorí kedysi vyučovali na sálašských školách. Počas týchto rokov neraz sa nadhodila myšlienka vytvoriť akési múzeum, pamätné miesto, alebo pamätný stĺp, ktorý by bol venovaný im a ich práci. Od konca júla je to už skutočnosťou. Na boku budovy bývalej sálašskej školy

v Čabasabadi vybudovali pamätný múr z tehál, do ktorých sú vyryté mená týchto učiteľov.

Osobné vzory, osobné spomienky

Múr bol odovzdaný v poslednú júlovú sobotu v rámci veľkolepej oslavy, na ktorej sa v hojnom počte zúčastnili aj oslávenci, teda pedagógovia, ktorí kedysi učili v sálašských školách v chotári Békešskej Čaby. Na začiatku slávnosti miestni hostitelia prekvapili početné obecenstvo krátkym kultúrnym programom, ktorý okrem recitácie Katinky Kešjárovej obsahoval aj malú slovenskú scénku, v ktorej najmladšia generácia predstavila každodenný odchod do školy. Keďže iniciátormi a organizátormi vytvorenia pamätného miesta bola Čabianska organizácia Slovákov (ČOS) a Spolok ochrancov a skrášľovateľov mesta Békešská Čaba, ako prvý účastníkov pozdravil predseda ČOS Michal Lásik. Predseda sa v mene každého organizátora a podporovateľa poďakoval sálašským učiteľom „ za obetavú činnosť, ktorú od roku 1853 až do roku 1976 - poslednú školu zatvorili práve tu, v Čabasabadi - vykonali v dvadsiatich školách, v kruhu tu žijúcich, prevažne slovenských obyvateľov...“ Michal Lásik zároveň vyzdvihol, že vďaka činnosti sálašských učiteľov počet negramotných v Békešskej Čabe bol nižší, ako štátny priemer v Maďarsku. Vďaka Vám vyrástli na sálašoch generácie, ktoré vedeli a milovali čítať, boli schopní vzdelávať sa a venovať sa kultúre - dodal predseda ČOS.

„...Sálašské školy vo svojom čase prinášali mnohým slovenským rodinám na Dolnej zemi vzdelanosť. Pomocou nich sa otváral svet deťom, ktoré žili na sálašoch. Tieto školy húževnatou, svedomitou a obetavou prácou preklenuli starý spôsob života moderným svetom. Prostredníctvom nich sa menili ľudia a tým pádom sa zmenil aj celý kraj...Škola sa stane školou vďaka osobe učiteľa. Sálašskí rechtori nemali ľahkú prácu, museli vyučovať za ťažkých podmienok. Pokladám za šľachetnú vašu iniciatívu, že výstavbou pamätného múru chcete pripomenúť ďalším pokoleniam tie hodnoty, ktorými obohatili náš svet. Aj sálašskí učitelia svojím spôsobom stavali, budovali budúcnosť, za čo im patrí vďaka...“ - pozdravil prítomných aj vedúci hlavného odboru Ministerstva školstva a kultúry MR Štefan Kraslán v liste, ktorý prečítal Michal Lásik.

V písomnom pozdrave viceprimátora župného mesta Békešská Čaba Miklósa Hanóa, ktorý prečítal moderátor podujatia, interpret Mihály Józsa, predstaviteľ vedenia mesta zdôraznil, že sa do minulosti musíme vracať, teda spomínať musíme aj preto, aby sme pochopili súčasnosť a budovali budúcnosť. Zároveň vysoko hodnotil prácu sálašských učiteľov, lampášov národa, ktorí si vybrali toto povolanie hlavne preto, aby pracovali v záujme zveľaďovania sveta...Títo pedagógovia dokázali si vytvoriť úprimný vzťah aj s rodičmi a stali sa ich vzormi pre dospievajúce generácie. Uznaním ich činnosti je aj to, že medzi ich bývalými žiakmi s vysokoškolským diplomom sú v hojnom počte aj učitelia, zjavne boli príkladom pre deti...

V prvej polovici osláv slávnostnú atmosféru spestrili aj humorné príbehy dvojjazyčne z publikácie, ktorú vydali na pamiatku sálašských škôl, v podaní pedagóga Bélu Miklyu, ako aj dôverné osobné spomienky učiteľa Ferenca Sándora a doyena spoločnosti dr. Andrása Bencsika, ktorý bol kedysi sálašským učiteľom mnohých prítomných svojich kolegov. Tí bývalí žiaci školy v Čabasabadi, ktorí na tento deň organizovali stretnutie po štyridsiatich rokoch po skončení základnej školy prekvapili účastníkov o. i. pamätným diplomom, kým po prvej oficiálnej polovici osláv hostia si mohli pozrieť aj komornú výstavu zo života bývalej školy hostiteľov.

Po príjemnom spoločnom posedení, počas ktorého účastníci objavili aj tváre, ktoré desiatky rokov nevideli, nasledovala samotná vysviacka pamätného múru. Vytvorenie tohto pamätného miesta dobre znázorňuje úzku spoluprácu Čabianskej organizácie Slovákov a Spolku ľudového umenia Békešskej župy (SĽUBŽ). Múr, ktorý pozostáva z dreveného rámu so strechou s motívmi typickej čabianskej ľudovej architektúry a tehál s vyrytými menami učiteľov, vytvorili účastníci tradičného letného tábora spolku, prítomní v hojnom počte aj na vysviacke. Hostí, medzi nimi predsedu Valného zhromaždenia Békešskej župy Lászlóa Domokosa a obyvateľov dediny pozdravila starostka Čabasabadi Melinda Szeverényiová, ktorá mala kedysi pedagogičku tiež bývalú sálašskú učiteľku. Vyzdvihla, že sálašskí učitelia boli výnimoční tým, že žili medzi ľuďmi a bez predsudkov poznali a rozumeli ich životu. Samotný pamätný objekt oficiálne odovzdala pre verejnosť predsedníčka SĽUBŽ Anna Pálová, ktorá uviedla, je to jedno z troch kolektívnych diel pätnástich účastníkov tohoročného tábora. V mene sálašských učiteľov sa obecenstvu prihovoril a organizátorom sa poďakoval Ondrej Novák, ktorý, ako povedal, pred 36 rokmi, keď ako posledný opúšťal budovu sálašskej školy v Gerendáši na páškove nebol by si myslel, že raz im vytvoria pamätné miesto. Kým existuje takýto šľachetný zámer a vôľa, dokážeme sa pozdvihnúť na žiadanú úroveň života a s odvahou, pevnou vierou dosiahneme, aby naše vnúčatá žili v krajšej dobe...- dodal O. Novák. Záverom slávnosti pamätný múr vysvätil dvojjazyčne evanjelický farár Zoltán Nagy, kým katolícky farár Antal Szigeti popri vysviacke obecenstvu porozprával, že sám je pôvodne Slovák z okolia Kondoroša a tiež chodil do sálašskej školy, budova ktorej však, ako väčšina z nich už neexistuje, na jej mieste sú už iba oráčiny...

Na slávnosti spoluúčinkoval ženský Spevokol v Čabasabadi.

Ďalším plodom úspešnej spolupráce zoskupenia čabianskych Slovákov a spolku ľudového umenia, ďalším zo spomínaných kolektívnych prác účastníkov tábora spolku je obrovská, tradičná pec na dvore Domu slovenskej kultúry v Békešskej Čabe. Odovzdali ju v deň vysviacky pamätného múru v Čabasabadi a v mene Slovákov mesta sa tvorcom a spolku vôbec poďakoval člen vedenia ČOS Martin Vozár.

(csl)