Pamiatke slovenských osídlencov, baróna Harruckerna a S. Tešedíka vzdali hold Sarvašania v rámci Dňa mesta. Organizátorom slávnosti bol slovenský volený zbor mesta.

Uplynulo 287 rokov odvtedy, ako na spustošené kraje Sarvaša barón Ján Juraj Harruckern zavolal slovenských osadníkov, aby zaľudnili a svojou usilovnou prácou zveľaďovali okolie. O tejto udalosti sa zachoval aj vzácny dokument, a to zmluva prvých slovenských rodín podpísaná so správcom baróna. Práve deň podpísania zmluvy, 23. júl je každoročne termínom Dňa mesta, ktorý po svojich pozdravných slovách predseda Slovenskej samosprávy v Sarvaši Tibor Mótyán označil za najväčší sviatok, za narodeniny mesta. V podstate od tohto dňa sa píšu novodobé dejiny mesta - uviedol vedúci slovenského voleného zboru začiatkom slávnosti, ktorá sa konala pri Starom evanjelickom kostole. Od roku 2002, teda od 280. výročia znovuosídlenia mesta si Sarvašania uctievajú pamiatku svojich predkov v rámci Dňa mesta na tomto mieste pri pomníku na počesť prvých Slovákov. Pamätník osídlencov je vytvorený zo žuly, dovozenej zo Slovenska, znázorňujúc aj takto pôvod a korene miestnych Slovákov.

V živote každého človeka sú nesmierne dôležité sviatky, či už individuálne, rodinné, alebo sviatky národa. V meste Sarvaš oslávenie rôznych sviatkov a výročí má ďalekosiahle, historické tradície - zdôraznil primátor mesta Michal Babák. Aj dvaja tvorcovia pamätníka osídlencov symbolizujú pokojné spolunažívanie Slovákov a Maďarov, sú to Sarvašan Ján Lestyán Goda a Ladislav Szabó z Galanty - dodal M. Babák. Záverečným aktom pred kladením vencov k pomníku bola kázeň miestneho evanjelického farára Zsolta Lázára a spoločná modlitba.

Následne sa účastníci pietneho aktu v rámci sviatočného pochodu na hudbu Sarvašskej dychovky premiestnili k buste baróna Jána Juraja Harruckerna. Tento pomník bol vytvorený pri príležitosti tiež vzácneho jubilea, v roku 1997 si Sarvašania pripomenuli 275. výročie príchodu Slovákov do tohto kraja. Podobne ako pri pamätníku osídlencov, aj pamiatke baróna vzdali hold kladením vencov predstavitelia vedenia mesta, slovenskej samosprávy a občianskej sféry, vrátane Kultúrneho spolku sarvašských Slovákov Vernosť, ako aj miestnej slovenskej školy.

Poslednou „zastávkou“ účastníkov Dňa mesta v Sarvaši bolo miestne Osvetové stredisko Pétera Vajdu, kde si uctili pamiatku ďalšej významnej osobnosti mesta, Samuela Tešedíka. Inscenácia miestneho divadla Cervinus Teátrum s názvom Dráhy Mesiaca bola vytvorená na základe memoárov svetoznámeho duchovného, hospodára a pedagóga. V predstavení členovia miestnej Tanečnej skupiny, ktorá je pomenovaná práve po Tešedíkoi, rečou tanca predstavili príchod Slovákov na územie dnešného mesta, ich život na sarvašskej pustatine, ktorý bol tesne spojený so slávnou osobnosťou mesta. V role duchovného György Derzsi sa vyznáva nielen o peripetiách hľadania a upevnenia vlastnej viery, ale aj o namáhavej práci očistenia ľudového náboženstva od škodlivých povier a falošných, pohanských prvkov. Iba takto môže byť pevná kresťanská duša, ktorej otvorene prekážajú aj také ľudské vlastnosti, ako nevzdelanosť, závisť a pýcha. Zobúdzal som, rozvíjal som, nabádal som - pospomínal si Tešedík, ktorý sám bol prekvapený, že viera občas prinášala svoje plody aj tam, kde on vôbec neočakával...V inscenácii zo zvukovej nahrávky s úryvkami zo životopisu pýchy Sarvašanov a z evanjelickej liturgie spoluúčinkoval aj predseda miestnej slovenskej samosprávy, kantor Tibor Mótyán.

(csl)