Prepisujem stránky letopisu
červenou píšem na okraj
že neraz bolo všelijak
Slnko sa iba zubilo
a Mesiac sa odvracal
Keď blýskalo sa na časy
prešiel ma smiech lež výkrik
zavše uviazol v hrdle
Až keď sa zorilo
čelo mi zvlhlo znojom
v mrazivom zrnení rána
hľadal som po pamäti
tie skvelé slová a zas pozde
deň čo deň premeškaná chvíľa
keď do noci sa vkráda deň
a súmrak uniká svitu
keď blýska sa na veľké sny
Premeškané sú večery a rána
kohútik plaší noc
lenže deň už je vnivoč
vetrík šantí na jazierku
ihrá sa s lotosom a ružou
číha na nepolapiteľný lesk
mihotajúci sa pod hladinou
na tie zlaté rybky
Na lanský sneh myslím
keď všetko je už včera
prepisujem stránky letopisu
píšem iba čo je premeškané
píšem čo sa mohlo stať 

x x x x

z výšky hudba splývajúca na hrudy
oko sokolíka krvavejúce ohňom
oceľový zobák chamtivý po koristi
pazúry hlboko zaťaté do živého
mámivé tóny zrazené krikom vtáka
v povetrí perute odlietajúceho sna

x x x x

očarený svetlom
zažínaš pochodeň
a jej svitom vypaľuješ tmu
kráčajúc v dlhých štôlňach
je to mravčia práca
dolovať svetlo
ako ho pribúda
prichádzajú ďalšie tisíce
a človek sa pritom
stráca v dejinách