Nedávno vyšla kniha Riadky bytia autorky Evy Bachletovej, publicistiky, poetky, prozaičky, ktorá pôsobí na Katedre žurnalistiky FiF UK v Bratislave.

Viac ako dvadsaťpäť rokov publikuje novinárske prejavy, prózu a poéziu v kresťanských a sekulárnych médiách a publikáciách, doma i v zahraničí. Knižka Riadky bytia je súborom esejí, reflexií a úvah, v ktorých sa autorka s čitateľmi delí o svoj pohľad na duchovný, filozofický, spoločenský kontext doby. Texty sú svedectvom autorkinho života s Bohom, jej cesty viery, jej cesty za poznaním.

Knižka Riadky bytia je tretím samostatným titulom autorky. Vyšla vo Vydavateľstve VIVIT, s. r. o.

Predkladaná nová publikácia Bachletovej začína esejami (18), kde sú predostreté témy, spomienky na Dolnú zem - Moja Dolná zem - Naplnenie času v Berinčoku, str.11 - 16, totiž Poľný Berinčok na Dolnej zemi je rodiskom jej mamy a starých rodičov a prostredníctvom nich si toto mestečko Eva Bachletová „privlastnila“, akoby bolo aj jej rodiskom. „Nosím ho v duši a v srdci“ dozvedáme sa o tom, čo vytvára autorkine vnímanie a podmieňuje vnímanie aj jej sveta. Na str. 22 pod názvom Slová solúnskeho brata čítame „V utorok 14. februára 2012 uplynulo 1143 rokov od úmrtia byzantského filozofa, teológa, misionára svätého Metoda a zakladateľa slovanského písomníctva Konštantína Filozofa“. Autorka pripomína v aktualizovanom odkaze veršovanú skladbu Proglas, píše o viacerých dostupných prekladoch Biblie, ktoré sú nám k dispozícii, ale dôrazne nám v eseji predkladá na str. 23 „A pritom tak veľmi sa potrebujeme vrátiť k slovám, starým, zaprášeným pravdám, z ktorých cítiť úžas nad bytím, vášeň z odkrývania tajomstiev duše a sveta“. Autorka vidí našu životnú realitu, „keď sa nám treba upokojiť a prinavrátiť sa k slovám, ktorými opäť precitneme“. Oprašujeme slová, autorka nás pozýva. Mnohorako vie rozjímať v eseji Blízkosť srdca str. 38, Ľudstvo na kolenách, str.39. Významovo, myšlienkovo i umelecky sa vyníma - aspoň tak sa mi to javí - v časti Reflexie na str. 44 - 45 pod názvom Moje (nájdené) bytie osobné vyznanie autorky o láske, o ženskej erotickej odvekosti, o realite, ktorá mätie našu myseľ, o tom, aká silná, vášnivá, neutíchajúca, prežívajúca, bytostne prebývajúca je láska. Odveká téma. Avšak rozhodujúca, keď dnes už z vedeckých výskumov vieme o pozitívnej energii lásky, citu, o pozitívnom myslení. Ako sa zdokonaliť, aby sme v živote obstáli? V empatii, v asertivite, v poetoterapii v arteterapii. Autorka smeruje k podstate problému, vedie nás k chápaniu, k vnímaniu v súvislostiach, ide až ku neuchopiteľnej energii ponad materialistický výklad sveta a upozorňuje na staronový objav, keď píše na str. 45: „A moje roztrhané dlane prosia Boha opäť - o zmilovanie.“ Na čo autorka ukazuje? Na to, čo všetci tušíme, ale nechceme vždy rozumieť, že je pochopiteľná hranica života, ale nie lásky...

Eva Bachletová vyzýva ku konzultácii, k debate, k pozastaveniu nášho vedomia a svedomia, akoby autorka akcentovala - postoj, človeče, chvíľa tu na zemi je okamih tvojho jestvovania, prebuď sa k pravej podstate ľudskosti neváhaj ani na okamih, ak si nedokážeš uvedomiť jedinečnosť svojho bytia, bude neskoro, bude zabudnutie. Ba dokonca zatratenie. A čo potom, keď bude raz neskoro? Eva Bachletová nemoralizuje, nenapomína, skôr akcentuje niečo, čo odvždy bolo ľudské. Napokon nielen zlé, ale i niečo, čo súvisí s dobrom. Pomáha nám prežiť v nechránenej zóne ľudského fluida, nie prežívať zo dňa na deň ako neslobodní duchom, závislí na krátkodobej požiadavke doby, ale skôr sa prinavrátiť k hľadaniu a skutočnému poznaniu lokálnych nie celkom globálnych problémov ľudstva, nie k mediálnym nátlakom či pretlakom a ku všakovakým kopírovaniam ľudských príbehov.

Eva Bachletová zdôrazňuje originalitu, jedinečnosť čo v krátkych zamysleniach (tvorí ich 43) a modeluje súčasť predstavovanej knihy. Témy zamyslení súvisia s kultúrnym a kresťanským chápaním života, začítame sa do myšlienok o Veľkej noci, Nádej Veľkej noci, str. 88, Nedeľa v nás, str. 92, Jednoduché bytie, str. 94, a iné, kde v krátkej prozaickej forme výstižne reaguje s osobnou reflexiou a prežívaním na pozadí odosobnenej nevšímavej civilizácie.

Na záver krátke zhrnutie. V slovenskej literatúre žánrovo rozmanitej je každý originálny záblesk osviežením. Existuje množstvo možných štýlových i tematických, žánrových postrehov, krátka esej, zamyslenia či reflexie Evy Bachletovej sú objavné v kultúrnom i umeleckom rámci. Texty sú uspôsobené pre mediálnu prezentáciu, ale v neposlednom rade so záujmom sa do textov môže začítať aj mladá generácia. A vôbec, sú podnetom pre rozhovory a ozajstné zanyslenia. Sú krátke, výstižné, akási poézia v próze. Bez zbytočného pátosu autorka brilantne spája dôležitosť duchovnosti so životným údelom človeka. Kúzlo krátkeho textu a bohatstvo myšlienok, ktoré ponúka v knižke Riadky bytia Eva Bachletová budú akiste podnetným príspevkom ku ďalšej odozve. Knihu esteticky a výtvarne dopĺňajú ilustrácie Ľ. Prudilovej - Dohnányovej, Ľ. Sitákovej a K. Prudila.

PhDr. Ľubomíra Miháliková, CSc.
(krátené)