Slovenská národnostná samospráva v Slovenskom Komlóši, Nadácia za komlóšskych Slovákov a Nadácia za slovenskú národnostnú vzdelanosť pripravili 14. novembra 2013 literárny večierok. Podujatie sa konalo v slovenskej základnej škole, čo len potvrdzuje nespornú skutočnosť, že Komlóšania vedia, ako na to. Vedia si vážiť a ctiť významné osobnosti mesta.

O literárny večierok prejavili záujem nielen milovníci slovenskej kultúry z Komlóša, ale aj z rôznych, Slovákmi obývaných kútov krajiny (Budapešť, Békešská Čaba, Sarvaš, Pitvaroš, pilíšske Mlynky, Senváclav, Santov), ba aj zo Slovákmi obývaného rumunského Nadlaku. Prirodzene, prítomní boli aj rodinní príslušníci oslávenca, manželka, dve dcéry a vnučky.

Podujatie sa začalo slávnostným otvorením výstavy známeho fotografa Františka Zelmana Naša národnosť vo fotografiách. Jeho fotografie ozdobili steny slovenskej školy. Zobrazujú jednoduchý život našich Slovákov, ako napríklad žatvu v Čorváši, drevorezbárov z Kondorošu, priadky na Komlóši a iné. Prítomných srdečne privítala riaditeľka slovenskej školy Zuzana Lauková. Uviedla večierok a slovo odovzdala autorovi fotografií, ktorý svojimi dielami umožnil nazrieť do sveta bohatej ľudovej kultúry Slovákov žijúcich v Maďarsku. To je ten základ, to sú tie korene, z ktorých sa zrodila naša literatúra. Jedným z jej prvých významných predstaviteľov bol tiež Komlóšan Pavol Samuel (1927-2000), a len o rok mladší je náš jubilant Juraj Antal Dolnozemský (1928), ktorého v tento deň oslavovali jeho komlóšski rodáci, od žiakov až po rovesníkov, ale prišli ho pozdraviť aj jeho tiež perom požehnaní priatelia Alexander Kormoš, Gregor Papuček, Imrich Fuhl, Štefan Kraslán, Rudo Fraňo a ďalší.

S oslávencom sa zhovárala Alžbeta Hollerová Račková. Predstavila ho ako živé svedomie komlóšskych Slovákov, ktorého korene sú hlboko vrastené do úrodnej čiernozeme rodného kraja - Dolnej zeme. Informovala prítomných, že jubilant doteraz vydal šesť zbierok básní: Večerný dážď (1988), Ťarcha páperia (1994), November (1995), Doma (1998), Vernosť (2002) a V okovách času (2006). Nadácia za komlóšskych Slovákov pri príležitosti jeho 85. narodenín v týchto dňoch vydala ďalšiu zbierku básní, ktoré napísal po roku 2006. Knižka vyšla pod názvom Živé korene. Vydanie finančne podporili Verejnoprospešná nadácia Zväzu Slovákov v Maďarsku a Slovenská národnostná samospráva v Slovenskom Komlóši. Zodpovedná za vydanie bola Anna Ondrejová, predsedníčka kuratória Nadácie za komlóšskych Slovákov. Zbierku vytlačila tlačiareň Yes-press v Slovenskom Komlóši. Publikáciu obohacujú fotografie Jozefa Mihalika, jazykovo upravila texty hosťujúca učiteľka Ľubomíra Rollová a redaktorkou publikácie je Alžbeta Hollerová Račková. Zbierka vyžaruje optimizmus a vyjadruje vieru autora a jej zostavovateľov, že slovenský živel v tomto kúte sveta pretrvá.

Program spestrili úryvky z jednotlivých častí zbierky, tematicky rozdelených na prírodu, verejný život, náboženstvo a príležitostné básne, v podaní dospelých Komlóšanov a literárne pásmo žiakov slovenskej školy o živote a diele básnika, ktoré pripravila hosťujúca učiteľka slovenčiny Ľ. Rollová. Slova sa ujali aj spisovatelia a publicisti Gregor Papuček a Dagmar Mária Anoca. Podvečer spríjemnil spev vnučky jubilanta Alíz Agodovej a, samozrejme, nechýbala ani narodeninová torta, ktorú odovzdala nášmu básnikovi predsedníčka Organizácie za komlóšskych Slovákov Marianna Melegová Bajczerová. No a potom nasledovali gratulácie, ktoré nemali konca-kraja. Autogramiáda pokračovala až do podávania večere. Hostia si mohli pochutnať na komlóšskej sarme (plnenej kapuste) a na makových a orechových kvasienkach (parených buchtách). Pri dobrej hudbe sa ešte dlho dobre sedelo a zabávalo. Na večierku odznelo množstvo dobrosrdečných želaní a my veríme, že sa splnia a takéto príjemné stretnutia budeme mať aj v budúcnosti.

G. P. - Ľ. R.

Juraj Dolnozemský
Dedičstvo srdca
Mám vás rád,
a vy mňa? Neviem ako.
V skrini chránim
dedovo sako.
Pokoleniam
svietia vatry,
aj ja
si v srdci
nosím Tatry!
V očiach ich mám,
prežil som ich,
tie pradávne žatvy!
Od detstva
slovensky
čítam žalmy!

Rázcestie
Pod tlakom túžob
vzburu vynútil
i vo mne
kvetov plný máj.

Som ako ten,
ktorý otázkami plný
pred rázcestím
stál.

V diaľave
pochod hudú,
lenže ja stále
neviem kam?
Veď už aj v úspechoch
ukrytý je klam?!

Tie sitá
Časy rozgúľali sny,
po stopách im
nastali nové ruiny,
ktoré šance hubili.

Krúti sa
vôkol nás
láska rozbitá.

Aj všedným dňom
nádej odkvitá,
ako kde nejaké
falošné túžby
cúdia cez sitá.